Chémia používaná v poľnohospodárstve vyvoláva v mnohých ľuďoch obavy. A tak v snahe chrániť spotrebiteľa, ako aj životné prostredie, pristupujú politici k rôznym rozhodnutiam. Prichádzajú so zákazmi používania niektorých účinných látok, počuť aj úvahy o úplnom zákaze prípravkov na ochranu rastlín (POR). Vedeli by však poľnohospodári vyrobiť dostatok potravín bez chémie? Do akej miery sú obavy ľudí opodstatnené? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Ing. Dalibor Báti, prezident Slovenskej asociácie ochrany rastlín.
EÚ tlačí na zníženie používania niektorých účinných látok. Aký je váš názor na takéto oklieštenie?
„Na túto tému je potrebné nahliadať s rozumom, nie ideologicky. Práve koronakríza ukázala, aké je dôležité dopestovať v rámci regiónu, krajiny či aspoň na úrovni EÚ dostatočné množstvo potravín, aby sme boli sebestační. Keď EÚ zakáže používanie účinnej látky, ktorá je na trhu 50 rokov, vždy by sa mala predtým pozrieť aj na to, či pestovateľ má voči danému škodcovi v danej plodine adekvátnu náhradu. Či už na báze syntetického, alebo biologického prípravku, alebo na úrovni šľachtenia, agrotechniky a podobne. V opačnom prípade pestovatelia alebo celé odvetvia poľnohospodárstva stratia schopnosť produkovať a vďaka tomu aj svoju konkurencieschopnosť a ekonomickú stabilitu.“
Zamýšľa sa EÚ ideologicky, alebo sa riadi rozumom?
„Pekným príkladom sú moridlá na báze neonikotinoidov. EÚ ich úplne zakázala a zrazu neboli dostupné nijaké iné riešenia morenia proti významným škodcom repky.“
Ako sa s týmto problémom vysporiadali poľnohospodári?
„Niektoré krajiny pri mimoriadnych situáciách rýchlo vydali výnimky, a tak sa s používaním v EÚ zakázaných účinných látok pokračuje aj naďalej. Vo Francúzsku položil prezident na stôl milión eur a vyzval vedcov, aby daný problém vyriešili. Kým ho nevyriešia, aj Francúzsko bude naďalej povoľovať používanie neonikotinoidov.“
Do akej miery môžu klesnúť úrody, ak sa nepoužívajú POR?
„Uvádza sa, že bez POR by sa úrody v závislosti od plodiny znížili v priemere od 19 % (pšenica) po 42 % (zemiaky), pričom pri ryži, kukurici a sóji sa hovorí o poklese úrody o 30 %.“
Je používanie POR jednotlivými pestovateľmi kontrolované (termíny aplikácií, aplikované množstvá, použitý POR)?
„Áno. Tento rok ÚKSÚP zintenzívnil kontroly POR, a to nielen dokladov, ale taktiež kontroly pri postrekovači. Tieto kontroly sú najefektívnejšie. Priamo na mieste sa dá skontrolovať, aké balenia prípravkov sa tam nachádzajú. Ak majú kontrolóri podozrenie, môžu vzorky odobrať priamo z postrekovača.“
Aká je v skutočnosti spotreba POR v EÚ a na Slovensku?
„Ako v ktorej krajine. Ak sa bavíme o Slovensku, spotreba POR sa mierne zvyšuje. Avšak ako je zrejmé z obrázka o spotrebe POR, patríme ku krajinám s najnižšou spotrebou POR v EÚ. Ten nárast nie je dramatický. Demonštroval by som to na jednoduchom príklade. Ak niekto zje za deň krajec chleba a my len štvrtinu, tak ak zrazu zjeme polovicu krajca, je to zvýšenie o 100 % – čo môže vyzerať hrozivo.“
Prečo sa zvyšuje spotreba POR?
„Tých dôvodov je niekoľko. Moderné POR sú proti cieľovým škodcom selektívnejšie. Dôsledkom je potreba viacerých POR na jednu plodinu, čo zvyšuje spotrebu POR. Zvýšené používanie POR bolo jednou z hnacích síl „zelenej revolúcie“ a prispelo k 2,5-násobnému zvýšeniu úrod v rozvinutých krajinách. Pri pohľade na krajiny EÚ je vidieť značné rozdiely v objeme používaných POR, čo koreluje s rozdielmi vo výške úrod. Posun od širokospektrálnych k selektívnejším POR, ktoré účinkujú len na určitého škodcu alebo chorobu a majú minimálny dopad na necieľové organizmy, znamená, že pestovatelia musia s týmito selektívnejšími POR ošetrovať plodiny viackrát, resp. častejšie. Táto skutočnosť najvýznamnejšie prispieva k zvýšenej spotrebe POR bez sledovania priaznivého efektu na výšku úrod poľnohospodárskych plodín, ako to bolo v minulosti.“
Čoraz častejšie sa objavujú správy o dovoze neregistrovaných POR na Slovensko.
„Je na to niekoľko dôvodov. Ako prvý by som spomenul napr. insekticídnu účinnú látku chlorpyrifos. Tá bola v EÚ zakázaná. A keďže pestovatelia nemajú k dispozícii adekvátnu náhradu, je po nej dopyt a stáva sa tým pádom zaujímavou komoditou pre pašerákov, ktorí tento tovar ilegálne pašujú z tretích krajín cez Ukrajinu do Poľska a potom k nám. Rovnako ako heroín. To isté sa deje aj s celým radom ďalších účinných látok, napr. thiamethoxam či diquat.
Ďalším príkladom je, keď pod rúškom legálneho paralelného dovozu sa do SR dovážajú falzifikáty alebo prípravky s podštandardnou kvalitou (napr. po dobe spotreby, namrznuté ap.). Tu je lákadlom nízka cena. Niekedy sú 2 – 3 palety úplne originálny tovar s povoleným paralelným dovozom a vzadu za nimi falzifikáty. Keďže v rámci Schengenu neexistuje kontrola hraníc – zachytiť ich je veľmi náročné.“
Akým spôsobom sú tieto falzifikáty dohľadávané?
„Od roku 2012 prebieha pod záštitou OLAF-u (European Anti-Fraud Office) tzv. operácia Silver AXE (strieborná sekera), do ktorej je zapojených viac ako 30 krajín. Má za cieľ odhaľovať obchod s ilegálnymi pesticídmi. Falzifikáty obsahujú neznáme látky, ko-formulanty, ktoré imitujú originálny POR, ale nie sú známe ich účinky na zdravie ľudí a životné prostredie. Len v roku 2019 zachytili nelegálne pesticídy v objeme 550 t, ktorými by bolo možné ošetriť (v danej dávke) plochu 49 000 km2. A to tieto akcie trvajú len pár dní v roku. EUIPO (Kancelária EÚ pre priemyselné vlastníctvo) odhaduje, že každoročne sa do EÚ dovezie ilegálny tovar s pesticídmi v hodnote 1,3 mld. €. S podobnými číslami pritom operuje aj EUROPOL. Z celkového objemu aplikovaných prípravkov to odhadovo predstavuje 13 %. Na Slovensku sa tento pomer odhadovo hýbe medzi 14 – 15 %, t. j. hodnota ilegálnych dovozov na úrovni okolo 12 mil. €.“
Podľa čoho sa má pestovateľ orientovať pri výbere POR?
„Mal by ich nakupovať predovšetkým u overených distribútorov, ktorí garantujú originalitu tovaru. Pred nákupom si preveriť, či je prípravok registrovaný do plodín a proti škodlivým činiteľom, ktoré potrebuje kontrolovať. Ak kupuje daný prípravok po prvýkrát, kúpiť si ho na menšiu plochu a overiť si jeho odrodovú bezpečnosť a účinnosť v daných agroklimatických podmienkach, získať referencie od susedných pestovateľov a od poradcov, ktorým dôveruje atď. Z hľadiska bezpečnosti nie vždy platí, že nová účinná látka je bezpečnejšia pre plodinu, ľudí či životné prostredie. Obdobne ako pri novom lieku. O ich vedľajších účinkoch sa zatiaľ nemusí vedieť. Pri rokmi overených účinných látkach pestovateľ vie, čo môže čakať.“
Sú pre nás prípravky na ochranu rastlín bezpečné?
„Všetky oficiálne registrované prípravky na ochranu rastlín na Slovensku spĺňajú prísne normy EÚ a pri správnom odbornom použití majú „prijateľné riziko“ pre ľudí, zvieratá a životné prostredie. Agronómovia sú v drvivej väčšine prípadov vysokoškolsky vzdelaní ľudia, triezvo si uvedomujúci riziká spojené s používaním POR a chápajúci potrebu dodržiavať podmienky ich bezpečného použitia, ako napr. rukavice, respirátory, chemické obleky a podobne. Riziko vyplývajúce z použitia POR nie je nulové, ale je prijateľné.“
Čo to znamená „prijateľné riziko“?
„Faktory bezpečnosti pri hodnotení rizika POR sú oveľa vyššie ako faktory bezpečnosti používané pri iných rizikách nášho každodenného života.
Na stanovenie maximálneho limitu rezíduí sa používa základný bezpečnostný faktor 100 (presnejšie pri stanovovaní prijateľnej dennej dávky). To znamená, že aj keď by hladina účinnej látky nájdená v potravine bola 100-krát vyššia ako maximálny limit rezíduí, neočakáva sa chronický efekt. Pre porovnanie uvediem iné príklady z praxe:
- Po tom, ako stavební inžinieri vypočítajú pevnosť strechy budovy, sa pri výbere konštrukčného materiálu (oceľ, betón, …) použije bezpečnostný faktor najviac 1,5.
- Odporúčaná vzdialenosť medzi 2 autami jazdiacimi po diaľnici rýchlosťou 120 km/h je 60 m. Bezpečnostný faktor 100 by si medzi autami na diaľnici nevyhnutne vyžadoval vzdialenosť 6 km!“
Ako sa pozeráte na GMO v súvislosti so znižovaním používania POR?
„Európska spoločnosť si bude musieť vybrať, či bude radšej preferovať odrody rastlín získané klasickými metódami šľachtenia a ošetrované POR, alebo uprednostní GMO technológie. Keďže sa o GMO v Európe vedie silná diskusia, na trhu sa nachádza len veľmi málo GMO plodín. Vedci sú presvedčení, že rozširovanie palety GMO plodín odolných proti škodcom a chorobám bude mať na používanie POR veľký dopad. Okrem toho, nové nástroje na pozmeňovanie (editovanie) genómu umožňujú špecificky a rýchlo meniť gény podľa záujmu, čo ich zvýhodňuje oproti tradičným, časovo náročným šľachtiteľským technikám využívajúcim klasickú mutagenézu. Podľa názoru vedcov Európe uniká veľká príležitosť zavádzať tieto technológie a obmedziť tak používanie POR.“
