Zakladanie úspešných porastov repky olejnej

Pestovanie repky olejnej nie je žiadna veľká veda. Stačí sa pridržiavať niekoľkých jednoduchých pravidiel, osvojiť si zopár užitočných rád a repka olejná sa nám odvďačí v podobe úspešných porastov. 

Celý princíp spočíva vo vytvorení čo najlepších podmienok na klíčenie repky a naopak, v čo najväčšom poškodení buriny a výdrolu obilnín. Profesor Ján Vašák z Českej zemědělskej univerzity v Prahe uvádza, že všetky ozimné buriny sú prispôsobené ozimným obilninám. Ak sa budeme opierať o tento fakt, vyjde nám, že buriny veľmi dobre klíčia z vrstvy pôdy 4 – 10 cm, teda rovnako ako obilniny, a to najmä vtedy, keď majú dostatok času napučať. Taktiež si musíme uvedomiť, že obilniny na svoje klíčenie vyžadujú kapilárne aktívne utužené osivové lôžko. (Čo je kapilárna voda, vysvetľujeme dole pod článkom.)

Hrudka – repke hrobka

Repka olejná je však úplne iná.  Semená klíčia z povrchovej vody, rosy a dažďa. A keďže rosa sa tvorí na chladných agregátoch pôdy, teda na povrchových hrudkách a hrudách, ktoré sa počas noci rýchlo ochladia, na hrudovitom poli vyklíči repka len po daždi. Ak je sucho, repka olejná nemá šancu – hrudky vysajú všetku rosu. Z tohto dôvodu vzniklo v súvislosti s repkou úslovie „hrudka – repke hrobka“.

Odporúčania pestovateľom

Profesor Vašák preto odporúča, aby pestovatelia v suchých oblastiach využívali na pestovanie repky skôr „bezorbové“ technológie obrábania pôdy. Po nich sa netvoria hrudy a repka olejná dobre vzchádza. „Ale nezabúdajme,  že polia sa po minimalizácii silno zaburinia výdrolom obilnín,“ upozorňuje profesor a dopĺňa, že obilie z výdrolu je najvýznamnejšou jesennou burinou repky, predovšetkým ak sa neupratuje slama.

Do popredia sa preto dostáva ošetrenie porastov graminicídom. Ak by sme porasty týmto herbicídom neošetrili, najmä ak repku sejeme po obilnine s veľkým zrnom, kde je značný výdrol, v extrémnych prípadoch dôjde k takému rapídnemu poklesu úrody, že zaoranie porastov bude nevyhnutné. Nízka úroda nás nepríjemne prekvapí aj vtedy, keď z poľa dostatočne neupraceme slamu. Výluh zo 4 ton slamy po zrážkach 20 mm znižuje tvorbu normálnych klíčkov z 87 na 60 %.

Pestovateľom preto dáva do pozornosti nasledujúce opatrenia, ktoré by si mali osvojiť:

• zamedziť tvorbe hrudiek pred napučaním repky, teda dva dni po sejbe;
• neumožniť zrnám obilnín a semenám burín klíčiť pred repkou.

V praxi to znamená prejsť na „čerstvú“ prípravu pôdy, čiže večer oriem (alebo minimalizujem) a ráno sejem. V chladnej zemi bez hrudiek sa repka prebudí za dva dni a na štvrtý deň začína vzchádzať. V porovnaní s obilím je teda v predstihu. Hrudky sa začínajú vytvárať až o dva – tri dni a to jej už neprekáža.

Ak sa rozhodneme pre orbovú technológiu prípravy pôdy, pri ktorej dochádza k zaklopeniu obilia, veľmi často nemusíme vôbec dávať graminicíd. Ale v prípade „čerstvej“ minimalizácie je graminicíd potrebný vždy. Niekedy aj opakovane. Aplikácia je závislá od konkrétnych podmienok, napríklad ak máme veľa pozberových zvyškov, je veľké sucho či menej vody ako 200 litrov na hektár.

Vynechanie podmietky

Podľa profesora Vašáka chybujeme i pri podmietke. Tradične ju považujeme za spôsob šetrenia vlahy a najdôležitejšiu súčasť agrotechnickej ochrany proti burinám. Lenže príprava pôdy v auguste do hĺbky 80 – 100 mm presuší povrch pôdy. Ak si opäť pripomenieme, že repka olejná klíči z povrchovej vody, zistíme, že po podmietke oveľa lepšie vzíde obilnina z hĺbky 30 – 80 mm a tá potom začne intenzívne potláčať repku a často aj dvojklíčnolistové buriny. Preto nové postupy pestovania repky olejnej umožňujú podmietku vynechať. „Nezískal som dobré skúsenosti ani s tzv. chemickou podmietkou Roundapom. Je nákladná, odďaľuje siatie repky a likviduje len prvú vlnu burín, takže je nutné použiť ďalšie herbicídy a graminicídy,“ uviedol Ján Vašák.

Repka olejná a jej pravidlá:

• Znížiť výsevky na 2 – 4 kg osiva na jeden hektár, teda asi na 50 – 70 semien na štvorcový meter. Podľa profesora Vašáka hlavným morforegulátorom nie sú prípravky, ale nízky výsevok.
• Pri nižšom výsevku je lepšie siať o týždeň skôr a aplikovať na jeden hektár približne 30 kg dusíka.
• Pred sejbou je nutné upratať slamu obilnín. Tam, kde to nie je možné, aspoň slamu rozrezať, naštiepať a zaorať spolu s 20 tonami hnojovice na hektár alebo najmenej 30 kg dusíka na hektár.
• Siať do chladnej zeme bez hrudiek. Ak nevieme zabezpečiť skutočne klasickú prípravu pôdy, treba vypustiť v suchých oblastiach a na ťažkej pôde v málo rosných oblastiach podmietku a orať či minimalizovať tesne pred sejbou, aby sa nevytvorili hrudky. Zoraná pôda sa okamžite s orbou urovnáva rôznym náradím na drobenie pôdy, aby sa čo najrýchlejšie uzavrela.
• Udržať medziriadkovú vzdialenosť do 25 cm, hĺbku siatia 1,5 – 2 cm, nevalcovať, len za veľkého sucha použiť ryhované valce.
• Hybridy, ktorých osivo je veľmi drahé, použiť len vtedy, keď sa pestovateľ rozhodne dať repke potrebné vstupy pre výnos 4 tony na hektár. Tu je nutné spomenúť aj fakt, že repka patrí spomedzi poľnohospodárskych plodín k najnáročnejším plodinám na vstupy.
• Osivo všetkých odrôd asi do nadmorskej výšky 400 – 450 m n. m. namoriť insekticídnym moridlom. Dôvodom sú závažné ochorenia spôsobené skočkami a krytonosmi.
• Výskytu skočiek a krytonosov je potrebné zabrániť aj postrekom 5 – 10 dní od vzídenia, keď repka tvorí prvý pravý list.
• V prípade herbicídov sa orientovať na tie, ktoré nebrzdia rast repky.
• Myslieť na skutočnosť, že pri nesprávnej (hrudovitej či „slamenej“) príprave pôdy a za sucha, keď je neisté vzchádzanie, je lepšie orientovať sa na postemergentné prípravky.

Repku sejeme do konca augusta, v prípade priaznivých podmienok môžeme siať aj v septembri. Dĺžka vegetačného obdobia na jeseň by mala byť 80 – 90 dní.

Rady na záver