Význam pestovania horčice bielej

Horčica biela patrí do čeľade kapustovité, no významom ju radíme medzi olejniny. Využíva sa najmä jej drobné, bledohnedé, guľaté semeno s korenistou chuťou, ktoré obsahuje asi tretinu oleja. Okrem semena produkuje aj množstvo nadzemnej hmoty, ktorá poskytuje dostatok biomasy pre zelené hnojenie. Navyše, má vynikajúce fytosanitárne účinky na pôdu. Význam horčice v osevnom postupe narastá, preto ju možno vidieť čoraz častejšie aj na slovenských poliach, neraz v zmesiach medziplodín.

Benefity horčice bielej

Horčica biela zaznamenala na Slovensku najväčší rozmach začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy dosahovala aj vysokú kvalitu produkcie. Dnes sa u nás pestuje asi na 5-tisíc hektároch s úrodou približne 0,70 t.ha^-1. Vplyv na výkyvy pestovateľských plôch má za ostatné roky najmä častejší výskyt sucha, extenzívne využívanie menej vhodných plôch či trhové osevné postupy. Napriek uvedenému, výkupná cena semena horčice je pre pestovateľov veľmi zaujímavá, v roku 2023 dosiahla svoje maximum na úrovni asi 1000 €.t^-1, začiatkom roka 2024 mierne klesla na približne 800 €.t^-1. Podľa oficiálnych štatistík naša produkcia horčice pokrýva asi tri štvrtiny domácej spotreby. Dopyt domácich spracovateľov semena horčice na tradičnú pochutinu rastie. Preto dnes musíme horčicu na Slovensko dovážať, napríklad  z Kazachstanu, Moldavska  či Poľska.

Okrem výroby obľúbenej potraviny, bez ktorej si napríklad konzumáciu párkov či klobás nevieme ani predstaviť, má však horčica ďalšie mnohoraké využitie. Na poli je medonosnou rastlinou a jej voňavé žlté kvety sú obľúbeným cieľom včiel a iných opeľovačov. Z jedného hektára horčice je možné získať až 40 kg medu. Semená sa okrem lisovania pre získavanie oleja využívajú aj na farmaceutické účely. Liečivá s horčicou pomáhajú pri žalúdočných ťažkostiach, zápaloch dýchacích ciest, bolestiach hlavy či proti reumatickým problémom. A napokon, aj výlisky po spracovaní semena možno použiť ako krmivo pre hospodárske zvieratá.

Horčica biela v našich osevných postupoch naberá v posledných rokoch na význame aj ako letná a strnisková medziplodina, či už samostatne, alebo v rámci miešaniek, a tvorí základ pre zelené hnojenie so špecifickými benefitmi. Najmä v podnikoch s vysokou koncentráciou obilnín horčica funguje ako dobrý prerušovač nevhodného striedania plodín, napr. obilnín po obilninách. Navyše, striedanie tých istých plodín po sebe od roku 2022 legislatíva neumožňuje, čo významne prispieva k zvýšenému využívaniu horčice ako medziplodiny.

Jedinečné zelené hnojenie vďaka horčici

Okrem tradičného prísunu biomasy pre pôdny život a ochranu pôdneho povrchu pred eróziou či vysychaním má porast horčice určený na zelené hnojenie ešte jednu osobitosť. Všetky časti rastliny horčice bielej totiž obsahujú glukozinoláty, ktoré, rozložené v pôde, majú insekticídne, fungicídne a nematocídne účinky. Znamená to, že okrem zlepšenia štruktúry pôdy vďaka prekoreneniu horčica potláča škodcov a plesne. To poskytuje nejednu výhodu pre následnú plodinu. A aj preto má práve horčica biela mimoriadny význam najmä v ekologickom systéme poľnohospodárstva, kde sa často využíva aj ako krycia plodina vo viacročných výsadbách, napr. v ovocných sadoch a vinohradoch. Poslúži i ako priestorová izolácia (povinné pásmo) medzi ekologickými a konvenčnými parcelami, resp. ako biokoridor v poraste, kde pôsobí ako repelent.

Horčica na zelené hnojenie sa vysieva v auguste až septembri, čo najskôr po zbere predchádzajúcej hlavnej plodiny. Obvykle sa semeno vyseje priamo pri spracovaní strniska (podmietke) po zbere obilniny a následne sa rozrezaná slama zaorie do pôdy spolu s vyprodukovanou zelenou hmotou. Dôležité je rovnomerné rozloženie zrážok v období vzchádzania a zapájania porastu. Zaoráva sa na začiatku kvitnutia, keď rastlina dorastie do 50 – 60 cm výšky. Byle by nemali byť príliš drevnaté, aby sa v pôde ľahko rozložili. Od obsahu hrubej vlákniny v rastline závisí trvanie jej hnojivého efektu. Takto zasiata horčica absorbuje zvyšné dostupné nitráty, čím zároveň predchádza ich strate vyplavovaním do pôdy. Prípadne je vhodné dopriať horčici pred výsevom prihnojenie dusíkom v dávke 45 – 60 kg N.ha^-1.

Podmienky pestovania horčice bielej

Horčica biela je rastlina dlhého dňa, rastie rýchlo. Uprednostňuje mierne klimatické podmienky s priemerným množstvom zrážok. Vyžaduje pôdy s neutrálnou pôdnou reakciou a s vysokým obsahom živín, najmä dusíka. Najlepšie sa jej darí na relatívne ťažkých piesočnato-hlinitých priepustných pôdach. Je odolná proti chladu i vysokým teplotám, ktoré však môžu negatívne ovplyvniť úrodu i kvalitu semena. Najvhodnejšími predplodinami horčice sú okopaniny, strukoviny alebo aj obilniny. Neodporúčame ju však pestovať po slnečnici, sóji či iných druhoch kapustovitých plodín. Ona sama by sa na to isté stanovisko nemala dostať najmenej po dobu piatich rokov.

Pôda pred sejbou horčice bielej na produkciu semena musí byť kvalitne pripravená, bez pozberových zvyškov a burín. Základná príprava pôdy sa v našich podmienkach realizuje na jeseň do hĺbky 25 – 30 cm. Na jar pred sejbou je vhodné pripraviť pôdu čo najrýchlejšie, aby porasty vzišli rovnomerne. Horčicu sejeme koncom marca až začiatkom apríla. Skoršia sejba umožní rastlinkám využiť jarnú vlahu, no nižšie teploty ako -2 °C by mohli mladý porast poškodiť. Teplota pôdy pri sejbe do hĺbky 2 – 3 cm by mala byť najmenej 4 až 6 °C. Ak je pôda výrazne preschnutá, zvýšte hĺbku sejby o 1 cm. Medziriadková vzdialenosť je obyčajne 24 cm, no môže sa pohybovať od 12 do 50 cm, v závislosti od pôdno-klimatických podmienok. Optimálny výsevok je 10 – 15 kg.ha^-1 (pre zelené hnojenie sa odporúča výsevok až 20 – 25 kg.ha^-1), pričom viac osiva spotrebujete na ľahkých a menej úrodných pôdach.

Kvitnúci porast horčice pestovanej na semeno (foto: D. Ernst, SPU v Nitre)

Spomedzi odrôd vám odporúčame veľmi skorú odrodu Mega, ktorá ponúka vysokú úrodu na úrovni 1,2 – 2,2 t.ha^-1 a využijete ju ako na produkciu semena, tak aj na zelené hnojenie. Je vysoko odolná proti poliehaniu a tiež proti múčnatke, septoriózam a hrdzi pšenicovej. Pestovateľom sa táto odroda dokonca ponúka aj v rámci zaujímavého projektu pre účely množenia a výroby certifikovaného osiva pre odbyt na vývoz. Overenou potravinárskou odrodou horčice bielej je Polarka. Jedná sa o skorú, stredne vysokú odrodu s vyšším úrodovým potenciálom na úrovni 1,5 – 2,3 t.ha^-1. Je možné ju siať už skôr a má taktiež dobrú odolnosť proti chorobám.

Vegetačné obdobie horčice trvá obvykle 110 – 130 dní. V našich agroekologických podmienkach vzchádza za 7 až 10 dní po sejbe a pri vhodných klimatických podmienkach pokryje pôdu za 4 až 5 týždňov. Následne začne vytvárať kvetné púčiky a obdobie kvitnutia trvá ďalších 30 dní. Horčica kvitne v júni, opeľuje sa prevažne cudzím peľom. Plody, krátke hrubé šešule, dozrievajú od júla do augusta. Hmotnosť tisícich semien sa pohybuje od 5,5 do 7,7 g. Zberá sa klasickým spôsobom, kombajnom s adaptérom pre repku olejnú.

Je teda na vás, či sa rozhodnete využiť horčicu bielu ako plodinu pre cenené semeno, alebo ako výraznú pomocníčku na poli medzi dvoma inými hlavnými produkčnými plodinami.

„Pre“ horčicu hovorí: