Zaradiť tvrdú pšenicu (Triticum durum) do osevného postupu je veľká výzva súčasného poľnohospodárstva. Do popredia ju stavia viacero výhod. V oblasti ľudskej výživy je táto pšenica vyzdvihovaná pre nízky glykemický index a vyšší obsah minerálov. Poľnohospodárom zas imponuje lepšie speňaženie úrody.
Pšenica tvrdá má lepšiu cenu
Podľa posledných informácií Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskej komisie DG AGRI k 9. 10. 2019 najviac za tonu durumky dostanete vo francúzskom Roule de Noueville – 273 eur. V Španielsku sa cena tvrdej pšenice pohybuje okolo 220 eur/t. V Taliansku predáte tonu za 235 eur. Keďže Slovensko nie je prímorský štát, poľnohospodári dostávajú za svoju produkciu o niečo menej. A nie je to inak ani v prípade tvrdej pšenice. Cena sa u nás doma pohybuje na úrovni 200 – 210 eur/t. V porovnaní s potravinárskou pšenicou je táto cena o 30 – 40 eur vyššia.
Okrem spomínaných benefitov pestovaniu tvrdej pšenice nahrávajú aj stúpajúce hektárové výnosy. V minulosti to boli práve nižšie úrody, ktoré odrádzali pestovateľov od jej zaradenia do osevných postupov. Ale dnes dosahujú tvrdé pšenice porovnateľné výsledky ako pšenice mäkké. Z údajov Štatistického úradu SR dokonca vyplýva, že vlani obe pšenice dosiahli rovnaké priemerné úrody – 4,82 t/ha.
Keď sa pozrieme bližšie na vývoj plôch osiatych tvrdou pšenicou, prekvapí nás rastúci trend. Výmera sa zvyšuje každým rokom. Kým pred desiatimi rokmi sme tvrdú pšenicu pestovali na zhruba 7-tisíc hektároch, vlani sme ju už zbierali zo skoro 50-tisíc hektárov. Durumka sa tak môže pochváliť sedemnásobným nárastom plôch. V rámci európskej dvadsaťosmičky stoja na špici pestovateľov tvrdej pšenice Taliani. Pestujú ju na výmere 1,3 milióna hektárov. Hneď po nich sú Španieli s výmerou 320-tisíc hektárov a trojicu najväčších pestovateľov uzatvárajú Gréci s výmerou 300-tisíc hektárov.
Tab.: Vývin zberových plôch a úrody pšenice tvrdej v SR za posledných desať rokov (Zdroj: ŠÚ SR)
| Rok | Zberová plocha v hektároch | Úroda v tonách |
| 2008 | 6 833 | 35 092 |
| 2009 | 8 515 | 36 610 |
| 2010 | 20 478 | 73 408 |
| 2011 | 11 714 | 52 377 |
| 2012 | 10 453 | 28 612 |
| 2013 | 10 226 | 47 693 |
| 2014 | 9 776 | 52 085 |
| 2015 | 21 473 | 113 292 |
| 2016 | 40 148 | 239 738 |
| 2017 | 42 552 | 182 893 |
| 2018 | 47 952 | 225 769 |
Doma sa jej darí
Výhodou pestovania tvrdej pšenice na Slovensku v porovnaní s inými krajinami EÚ 28 sú priaznivé klimatické a pôdne podmienky. Tvrdým pšeniciam sa u nás darí. Vyhovujú im naše pôdy, pričom najviac sa im darí na pôdach hlinitých s neutrálnou reakciou, teplých humóznych s dobrou štruktúrou a dobrým vodným režimom. Do karát im hrajú aj zvyšujúce sa teploty a sucho počas vegetácie, na ktoré je durumka pomerne náročná. Z výsledkov Katedry rastlinnej výroby Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vyplýva, že pšenica tvrdá práve v suchších oblastiach kukuričnej výrobnej oblasti dosahuje vyššie výnosy ako pšenica letná.
Zaradenie v osevnom postupe
Technológia pestovania pšenice tvrdej je podobná ako pri ozimnej alebo jarnej forme pšenice letnej. Kvalitnú úrodu zrna dosiahneme, keď pšenicu tvrdú zaradíme do osevného postupu po zlepšujúcich predplodinách, teda po repke, strukovinách, ďatelinovinách alebo okopaninách. V suchom roku by mohol nastať problém s lucernou siatou, ktorá pôdu príliš vysušuje, ale pre jarnú formu pšenice tvrdej je lucerna ako predplodina vhodná. Určite nemôžeme siať pšenicu tvrdú po obilnine. Tu hrozí nebezpečenstvo prímesi iných druhov obilniny, čím by sa znemožnila príprava špeciálnej múky – semoliny.
Nároky na výživu
Vždy by sme si mali urobiť najskôr rozbor pôdy a na základe týchto výsledkov doplniť chýbajúce živiny.
Základom živinového kokteilu pšenice tvrdej ozimnej formy je stanovenie dávok dusíka a jeho optimalizácie s ohľadom na pôdne podmienky. Do úvahy treba brať aj predchádzajúce organické hnojenie. Podľa odporúčaní spoločnosti Istropol Solary najlepšie výsledky dosiahneme rozdelením hnojenia do štyroch dávok:
– regeneračné (BBCH 21 – 28) 40 – 50 kg N/ha,
– 1. produkčné (BBCH 29 – 31) 30 – 40 kg N/ha,
– 2. produkčné (BBCH 32 – 37) 30 – 40 kg N/ha,
– kvalitatívne (BBCH 49 – 51) 20 – 30 kg N/ha.
Pokiaľ prvé tri dávky hnojenia dusíkom zabezpečia vysoké úrody, štvrtou, kvalitatívnou dávkou dosiahneme požadovaný obsah lepku a sklovitosť zrna, teda potrebnú kvalitu zrna.
Čo sa týka ostatných živín, docentka Karabínová z Katedry rastlinnej výroby Slovenskej poľnohospodárskej univerzity odporúča na jeden hektár doplniť ešte 18 kg fosforu a 74,4 kg draslíka.
Nespornou výhodou tvrdých pšeníc je vyššia odolnosť proti hrdzi plevovej a fuzariózam. Musíme však dávať väčší pozor na múčnatku trávovú, pretože na tú je zas náchylnejšia.
Odporúčania pri hnojení dusíkom:
- základnú dávku (pri predsejbovej príprave pôdy) na veľmi úrodných pôdach a po vhodných predplodinách, kde je obsah prístupného dusíka vo väčšine prípadov dostatočný, môžeme vynechať. Na spresnenie základnej dávky N je potrebné využiť výsledky rozborov pôdy na minerálny dusík;
- pri aplikácii regeneračnej dávky je nutné brať do úvahy výsledky biologickej kontroly a výsledky agrochemického rozboru pôdy tak ako pri pšenici letnej, forme ozimnej,
- produkčnú dávku dusíka racionalizujeme na základe agrochemických rozborov pôdy na Nan v hĺbke 0 – 0,3 m a 0,3 – 0,6 m alebo na základe anorganických rozborov rastlín;
- na kvalitatívnu dávku použijeme kvapalné hnojivá. Pri prihnojovaní kvapalnými hnojivami je nutné voliť nízku koncentráciu, aby nedošlo k významnejšiemu popáleniu listov, prípadne klasov, keďže na kvapalné hnojivá je tvrdá pšenica citlivejšia než letná.
Istropol Solary odporúča pri pestovaní jarnej formy tvrdej pšenice hnojenie dusíkom rozdeliť na tri dávky:
– pred sejbou 50 – 60 kg N/ha,
– produkčné (BBCH 29 – 32) 50 – 60 kg N/ha,
– kvalitatívne (BBCH 49 – 51) 30 – 40 kg N/ha.
Fosfor v dávke 34,9 – 43,6 kg/ha a draslík v dávke 83 – 124,5 kg/ha sa podľa docentky Karabínovej aplikujú na jeseň a rovnomerne sa zapravia orbou do celého profilu ornice. Na začiatku steblovania sa odporúča použiť prípravky proti poliehaniu. Proti burinám je možné použiť bežné herbicídy ako pri pšenici ozimnej, resp. jarnej s tým, že pšenica tvrdá môže byť na niektoré herbicídy citlivejšia.
Vedeli ste?
- Slovenské odrody tvrdej pšenice IS Karmadur alebo IS Pentadur pochádzajúce z dielne slovenského šľachtiteľa Istropol Solary robia dobré meno nielen doma, ale aj v zahraničí.
- V konkurencii zahraničných odrôd obhájili svoje postavenie aj v európskych krajinách, ako sú Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Česko, a skúšané sú v Nemecku, Grécku a Rusku, kde s nimi pestovatelia dosahujú dobré úrody aj kvalitatívne parametre.
- Tieto výsledky, za ktorými sa ukrývajú štyridsaťročné šľachtiteľské skúsenosti, a aj výsledky projektu zrealizovaného pod názvom Od pestovania tvrdej pšenice až po výrobu cestovín vyniesli slovenských šľachtiteľov z Istropola Solary na špičku svetového šľachtenia.
- Pre poľnohospodárov, ktorí sa rozhodnú na vlastnú päsť vyskúšať pestovanie tejto obilniny s veľkým potenciálom, majú pripravené dve jarné odrody: IS Duragold a IS Duranegra dve ozimné odrody: IS Karmadur a IS Fortidur. Šľachtitelia z Istropola Solary usilovne pracujú na ďalších odrodách, ktoré sú momentálne na štátnych odrodových skúškach.
