Strukovinovo-obilné miešanky tvorili kedysi bežnú súčasť osevného postupu, potom ich výmery klesli. Dnes hlásia návrat a dôvodov je viac ako dosť. Možno ich využiť nielen ako bielkovinový zdroj pre zvieratá, ale tiež na zelené hnojenie. Obohacujú totiž pôdu o dusík, zvyšujú a stabilizujú úrody následných plodín, odburiňujú a potláčajú mnohé choroby aj škodcov. Sľubnú budúcnosť im otvára aj čoraz väčšia podpora zo strany Európskej únie a aj na Slovensku sa rozširuje zoznam druhov bielkovinových plodín oprávnených na viazanú, ako aj priamu platbu v rámci zazeleňovania.
Hnojte nazeleno
Zmena štruktúry poľnohospodárstva za ostatné dekády smerom k monokultúram obilnín, olejnín a kukurice sa už aj u nás negatívne prejavuje na kvalite pôdy. Zvyšuje sa jej degradácia vodnou eróziou, zhutňovaním a prekyslením. V našich osevných postupoch chýbajú plodiny, ktoré by to pomohli zvrátiť. Situácii nepomáha ani nízky stav hospodárskych zvierat a s tým spojený nedostatok maštaľného hnoja – zdroja dôležitých organických látok pre pôdu.
O to dôležitejšie sú pre hospodára strukovinovo-obilné miešanky pre zelené hnojenie, ktoré tvoria bohatú nadzemnú zelenú hmotu a zároveň v koreňoch strukovín ukryté hrčkotvorné baktérie viažu vzdušný dusík. Pôda obohatená o biomasu tvorí vďaka pôdnemu životu humus. Takáto pôda potom dokáže lepšie využiť dostupnú vlahu, zachytiť slnečné žiarenie, zlepšuje rast i dozrievanie rastlín a zvyšuje množstvo a kvalitu úrody. V strukovinovo-obilných miešankách sa môže ročne biologicky zachytiť aj 30 – 60 kg dusíka na hektár (množstvo fixovaného dusíka na hektár pôdy za rok sa u rôznych strukovín líši). Štúdie však potvrdili, že 130 kg bôbovín dodá pôde toľko živín ako 100 kg maštaľného hnoja. Preto sa zelené hnojenie využíva nielen na poliach, ale aj v ovocinárstve či vinohradníctve.
Navyše, mohutný koreňový systém strukovín (najmä pri lupine, bôbe, vike a hrachu), ktorý preniká do hlbších vrstiev ornice (0,3 – 1,5 m), prispieva k intenzívnejšiemu prevzdušňovaniu pôdy. Tým sa zlepšuje jej schopnosť vsakovania zrážkovej vody a celkovo fyzikálny stav a štruktúra pôdy. Niektoré druhy strukovín dokážu „vytiahnuť“ z hlbších vrstiev pôdneho profilu ďalšie živiny, napr. fosfor, a rozširovať tak ich kolobeh v poľnej produkcii. Ak teda nemáte hospodárske zvieratá, zamerajte sa na hnojenie pomocou rastlín.
Hodnotná predplodina
Ak strukovinovo-obilné miešanky zaradíte ako medziplodinu či predplodinu, nielenže poskytne následnej plodine kvalitnú porciu dusíka, ale zbaví vás i starostí s odburiňovaním a bojom s voškami a inými škodcami. Súvislý porast zmesi širokolistovej strukoviny a obilniny je ideálny pred zakladaním porastu ozimnej pšenice, pretože zanechá v pôde dostatok pohotových živín. Ukazuje sa, že úroda pšenice sa po použití strukovín v predplodinách zvyšuje o 0,6 až 1,0 t.ha-1, a to aj pri nižšej intenzite hnojenia dusíkom. Rozvoj biodiverzity života v hustých miešankách navyše dáva priestor užitočným predátorom, ktorí obmedzujú šírenie škodlivého hmyzu. Práve preto sú významnou súčasťou práve v ekologickom poľnohospodárstve, kde je zakázané používanie pesticídov. Využite to!
Získajte sebestačnosť u krmív
Pokiaľ chováte vo svojom podniku zvieratá, určite máte skúsenosť s drahými kŕmnymi zmesami a problémami pri zaobstarávaní dostatočného množstva kvalitných objemových krmív počas celého roka. Obzvlášť, ak hospodárite v ekologickom systéme, ktorý sa od deväťdesiatych rokov 20. storočia zdynamizoval a získal uznanie i náročný legislatívny rámec. Pre ekologické poľnohospodárstvo sa intenzívne hľadajú nielen alternatívne formy hnojenia a ošetrovania, ale aj získavania bielkovinových zdrojov pre živočíšnu výrobu. Zdroje sú totiž obmedzené európskymi pravidlami na vlastné, nanajvýš z regiónu, v ktorom hospodárite. A to môže byť problém, najmä pre tých, ktorých obmedzujú menej výhodné podmienky pestovania v horských a podhorských oblastiach. Aj „ekokrmivá“ musia obsahovať glycidy a aminokyseliny, aby ste u zvierat dosiahli dobrú úžitkovosť. Samotné obilniny nie sú postačujúce. Ani výlučné pestovanie strukovín nemusí byť úspešné, keďže pri výkyvoch počasia dávajú nestabilnú úrodu. Riešením sú práve strukovinovo-obilné miešanky pre kvalitné krmivá. Znížte svoju závislosť na dodávkach a efektívne využite vlastné pestovateľské možnosti!
Pre účely výživy výkrmového hovädzieho dobytka je najvýhodnejšia zmes hrachu a jačmeňa (optimálny obsah dusíkatých látok). Ich vzájomný pomer treba prispôsobiť pestovateľským podmienkam a hlavne účelu, pre ktorý ich pestujete. V príliš vlhkých podmienkach totiž listová odroda hrachu môže vyrásť rýchlejšie a zaľahnúť nižšie obilniny, čím obmedzí ich ďalší vývoj. Ak chcete zberať strukovinovo-obilnú miešanku na priame zelené kŕmenie či siláž, odporúčame zvoliť listovú odrodu hrachu so zastúpením 60 % v zmesi s jačmeňom. Ak chcete získať skôr úrodu zrna, použite radšej bezlistovú odrodu hrachu, alebo znížte jeho podiel v miešanke s obilninou na 40 %. Pestovanie hrachu, pšenice a jačmeňa v zmesi má stabilizujúci efekt na výnosy v porovnaní s monokultúrou a to platí aj v ekologickom poľnohospodárstve.
Agrotechnika pestovania
Strukovinovo-obilné miešanky nie sú náročné na predplodinu (pokiaľ ňou nie je iná strukovina), najlepšie zapôsobia medzi dvoma obilninami. Nevhodné pre výsev sú len pozemky zaburinené viacročnými burinami. Príprava pôdy je v zásade podobná ako pre obilniny – treba sa zamerať na boj s burinami a šetrenie vlahou. Po zbere obilniny použite vápenaté hnojivo, plytko podmietnite a pred hlavnou orbou alebo sejbou oziminy rozhoďte fosforečné a draselné hnojivá. Správny pomer živín zvoľte podľa chemického rozboru pôdy, alebo sa riaďte tým, že pomer fosforu a draslíka by mal byť 1:2,3 až 1:4,6,t.j. P 25kg – 40 kg a K 80 – 120 kg.ha-1. Ak ste sa rozhodli pre jarinu, pôdu smykujte a pripravte na sejbu.
Ozimné miešanky nie sú vhodnou predplodinou v chladnejších oblastiach (horských, podhorských), zato však ponúknu prvé jarné zelené krmivo. Ako stredne skorá sa používa zmes raž + vika huňatá alebo vika panónska. Neskoré ozimné strukovinovo-obilné miešanky tvorí pšenica alebo tritikale + strukovina (zberá sa v období prvej kosby lucerny). Jarná dávka dusíka sa podľa podielu strukoviny môže znížiť (20 – 40 kg.ha-1).
V teplých oblastiach sa pestujú skôr jarné miešanky, často ako náhrada po vymrznutých ďatelinovinách. No majú opodstatnenie aj v horských a podhorských regiónoch. Ako skorá jarina sa používa zmes ovos + vika siata, ovos + peluška, ovos + vika + peluška, ovos + peluška + bôb. Neskoré jarné miešanky tvorí kukurica + strukoviny, cirok cukrový alebo sudánsky + strukovina, kukurica + bôb, kukurica + bôb + peluška, kukurica + sója, kukurica + peluška + bôb + slnečnica, cirok cukrový + bôb + peluška. Prvé sa zberajú miešanky s ovsom a slnečnicou (júl), neskôr s kukuricou a cirokom.
Letné či strniskové miešanky sa používajú ako medziplodiny po skôr zberaných plodinách. Väčšinou sa využijú na zelené kŕmenie až do jesenných mrazov, alebo sa môžu zaorať na zelené hnojenie.
Perspektívy
Zrejme najväčšie pestovateľské plochy strukovinovo-obilných miešaniek (SOM) sme na Slovensku zaznamenali začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia (1992: zberová plocha SOM na zeleno 45 159 ha, 1982: SOM na zrno na výmere 436 ha). Odvtedy klesali výmery až na súčasných cca 5400 hektárov. Pozitívnu perspektívu pre tieto plodiny dáva najmä podporná politika Európskej únie, ktorá svoju ekonomiku farbí na zeleno. Už dva roky sa aj na Slovensku poskytuje podpora na tzv. „zazeleňovanie“ (greening). No návrhy Európskej komisie na ďalšie obdobie majú oveľa vyššie méty a strukoviny či strukovinovo-obilné miešanky majú v tomto kontexte pred sebou veľmi sľubnú budúcnosť.
Navyše, od 15. februára 2020 nadobúda účinnosť novela Nariadenia vlády SR, ktorou sa rozširuje zoznam podporovaných druhov bielkovinových plodín. Okrem fazule, hrachu a sóje tak v schéme viazaných priamych platieb môžete v tomto roku získať prostriedky aj na šošovicu, bôb, cícer, lupinu a viku siatu (plus lucernu a ďatelinu).
5 bodov pre strukovinovo-obilné miešanky:
- Zdroj bielkovín v objemovom krmive
- Zelená biomasa na hnojenie
- Zlepšenie kvality pôdy a obohatenie dusíkom
- Potláčajú buriny, choroby a škodcov
- Zvyšujú a stabilizujú úrodu následnej plodiny
