Straty na úrode jarnej pšenice spôsobené oneskorenou sejbou, ale aj veľkými horúčavami počas vegetácie, dopálili Kanaďanov natoľko, že začali hľadať nové alternatívy jej pestovania. A úspešne. Nielenže prišli na spôsob, ako vyhrať nad nepriazňou počasia, ale sú navyše aj oveľa bohatší ako predtým. Reč je o sejbe jarnej pšenice do ešte zamrznutej pôdy. Výsledky sú ohromujúce!

Keďže neskorá sejba vedie k stratám na úrode, Kanaďania začali hútať nad tým, čo sa stane, keď pôjdu opačnou cestou – zasejú pšenicu oveľa skôr. Ešte v čase vegetačného pokoja a do zamrznutej pôdy.

A i keď to znie neuveriteľne, oplatilo sa. Dosahujú o 40 % vyššie úrody a o 25 % vyšší počet odnoží. Tento spôsob pritom nie je ani drahý a ani si nevyžaduje žiadne špeciálne mechanizmy. Vystačia si s tým, čo používajú pri klasickej sejbe. Aj tento fakt sa významne podieľa na vyšších ziskoch.

Viac peňazí a menej spánku

O prednostiach sejby do zamrznutej pôdy rozpráva jeden z najväčších odborníkov na pestovanie pšenice v Kanade, Peter Johnson. „Pšeničný Peťko“, ako ho poľnohospodári prezývajú, považuje za najväčšiu výhodu sejby do zamrznutej pôdy, a teda aj lákadlo pre pestovateľov, vyššie úrody. „V priemere sú vyššie o 25 %, ale môže to byť aj viac. Ja som mával úrodu vyššiu aj o 40 %,“ vysvetlil P. Johnson a zdôraznil, že vyššími úrodami sa benefity tohto systému nekončia. Sejbou pšenice do zamrznutej pôdy nám zvýši viacej času na sejbu ďalších, veľmi skoro siatych jarín, ako je napríklad hrach, šošovica alebo jarná repka. Nespornou výhodou je aj skoršia žatva, ktorá poskytuje dostatok času na prípravu pôdy pre následne pestovanú plodinu. Spomedzi ďalších výhod možno spomenúť zníženie výskytu burín, ako aj chorôb a škodcov. Nemôžeme však vynechať aj nevýhody systému. Asi jedinou, ale pomerne významnou, je, že na sejbu máme príliš málo času a môže sa stať, že nestihneme osiať celú výmeru.

Správne načasovanie je kľúčové

Podľa P. Johnsona je systém mimoriadne citlivý na správne načasovanie. Odporúča siať pri teplotách -5 až -3 °C. Pôda je vtedy dostatočne zamrznutá na to, aby udržala ťažké stroje a sejačky ešte nemajú problém siať do požadovanej hĺbky. Tá by mala byť o 2,5 cm viac ako keď sejeme na termín. „I keď celý systém vyzerá veľmi jednoducho a s množstvom výhod pre farmára, v skutočnosti to až také ľahké nie je. Kľúčovým momentom je určiť správny termín sejby. Poľnohospodári neustále sledujú predpoveď počasia a čakajú na vhodnú chvíľu, aby mohli vyraziť do polí. Môže sa stať aj to, že čakáte do jednej rána a teplota klesne len na mínus jeden stupeň. A to je málo, siať nemôžete. Takže vám neostáva nič iné ako si to celé zopakovať a čakať ďalšiu noc, až kým sa to nepodarí,“ vysvetľuje Johnson s úsmevom na tvári a hovorí, že tento systém sejby zoberie pestovateľom veľmi veľa spánku. Častokrát sa dá siať iba v noci, pretože ranné slnečné lúče rozmŕzajú pôdu a prácu je nutné ukončiť. Pokračovať sa dá len v prípade zamračeného dňa. Siať nemôžeme ani vtedy, keď je na poli veľa mokrého snehu. Tenká vrstva suchého snehu nie je prekážkou.

Ako na to…

Bližšie informácie prinášajú výskumníci z Južnej Dakoty, ktorí sejú jarnú pšenicu do zamrznutej pôdy – teda v období vegetačného pokoja – pomerne dlho. Aj oni dosahujú omnoho lepšie úrody ako pri klasickej jarnej sejbe. O dôvodoch, prečo začali s touto sejbou, rozpráva Dr. Dwayne Beck, manažér v Dakota Lakes Research Farm. „Pre nás je naozaj veľmi dôležité, aby sme pšenicu zasiali veľmi skoro, pretože prechod zo studenej zimy do horúceho leta býva veľmi rýchly. Jarné pšenice siate aj s malým oneskorením bývajú vo veľkej miere silno poškodené júlovými horúčavami,“ vysvetľuje Dr. Beck.

I keď dobé výsledky dosahovali aj u sejby veľmi skoro na jar, uprednostňujú sejbu koncom novembra až začiatkom decembra. Dr. Beck uvádza, že vyššie úrody dosahujú pestovatelia u bezorbového systému (No-till) ako u klasickej orby. Aj v Dakota Lakes Research Farm hospodária bezorebným systémom a na sejbu používajú bezorebnú sejačku na presný výsev. Sejú do hĺbky 2,5 – 4 cm. Pokiaľ je pôda suchá a zamrznutá, so sejbou nie je nijaký problém. Zle sa seje vtedy, keď pôda zamrzla mokrá.

K predsejbovej príprave jednoznačne patrí jesenné odburinenie pozemku a aplikácia tuhého dusíkato-fosforečného hnojiva v dávke 56 – 78 kg na hektár (11-52-0). Dr.Beck neodporúča navyšovať výsevok. Stačí, ak zvolíme hornú hranicu rozpätia odporúčanej dávky v závislosti od odrody. Sejba do zamrznutej pôdy vplyvom skorého termínu prináša vyššiu schopnosť odnožovať, a teda vyšší výsevok by bol v tomto prípade zbytočný. Na sejbu používame certifikované kvalitné osivo. Dôležité je, aby bolo namorené fungicídnym prípravkom. V ďalšom technologickom postupe rozdiel nie je. O porast sa staráme tak, ako keď pšenicu pestujeme bežným spôsobom. Jediný rozdiel medzi týmito technológiami spočíva v tom, že osivo pri sejbe do zamrznutej pôdy v nej býva dlhšie.

Zaujímavosťou je, že na sejbu do zamrznutej pôdy sa nehodia všetky plodiny. Napríklad u jarnej repky, ktorej rastový vrchol sa nachádza nad povrchom pôdy, by v prípade príchodu jarných mrazov mohlo dôjsť k jeho poškodeniu. Tento problém pri pšenici nehrozí, pretože rastový vrchol sa nachádza pod povrchom pôdy, kde je dostatočne chránený. V Dakote skúšali siať aj hrach, ale bez veľkého úspechu. Stalo sa totiž, že pri oteplení napučal a takto napučaný sa po nástupe mrazov rozpolil.

Rady na záver