Poľnohospodárstvo a s ním spojený spôsob života umožnil budovať ľudskú spoločnosť smerom k stabilite a rozvoju. Začalo sa to v období pomenovanom odborníkmi ako neolitická revolúcia. V Európe šlo o éru okolo piateho – šiesteho tisícročia pred naším letopočtom, u starších civilizácií, ako egyptská či v Mezopotámii, to mohlo byť ešte skôr.
Obilniny boli vždy nenáročné
Ľudia začali kočovný spôsob života nahrádzať usadlejším, preto mohli lov a zbieranie dopĺňať a postupne nahrádzať pestovaním poľnohospodárskych plodín. Bolo to možné najmä vďaka objavu a cieľavedomému pestovaniu divokých tráv, najmä divokej pšenice a jačmeňa, ktoré vo svojich semenách obsahovali dôležité živiny pre mnoho živočíchov a nakoniec aj pre samotného človeka. Dialo sa tak všade, kde sa ľudia usádzali, pretože z hľadiska náročnosti pestovateľského prostredia obilniny vždy patrili medzi veľmi nenáročné. Dobre prosperujú v najrôznejších podmienkach a pritom majú potenciál poskytovať dobrú úrodu. Historici sú presvedčení, že hlavným dôvodom pestovania obilnín bolo oddávna ich používanie na pečenie chleba. Potvrdzujú to aj mnohé archeologické nálezy. Najstaršie objavy potravín z vtedajšieho obilia vo forme placiek či iných, podobných dnešnému chlebu, pochádzajú z územia dnešného Jordánska a sú datované až do obdobia siahajúceho viac než desaťtisíc rokov pred n. l.
Obilniny na slovensku
Hustosiate obilniny sú na Slovensku v rastlinnej výrobe mimoriadne dôležité. Napríklad v roku 2019 sa pestovali na 572-tis. ha. Najvyšší podiel, 408-tis. ha, má pšenica, je teda dominantnou obilninou.1 Predpokladá sa, že na naše územie sa pšenica naplno rozšírila na začiatku slovanského osídlenia, t. j. od 5. storočia n. l. a podľa historikov pochádza z územia Prednej a Malej Ázie. V súčasnosti sa podľa štatistík viac ako polovica obyvateľstva sveta živí pšenicou. Preto je označenie pšenice ako najdôležitejšej chlebovej plodiny plne na mieste. Je základným zdrojom ľudskej výživy. Pšenica je aj našou základnou obilninou. Zrno využívame na výrobu chleba, pečiva, krúp, cestovín a v cukrárenstve. Chemické zloženia zrna, najmä bielkovín, ktoré vytvárajú lepok, majúci pri pečení chleba mimoriadny význam, určuje vlastnosti pripraveného chleba a pečiva. Výrobky z pšeničného zrna spracovaného ako celozrnná múka majú aj vysokú dietetickú hodnotu. Pre živočíšnu výrobu znamenajú pšeničné šroty a otruby vysoko koncentrované krmivo, vhodné pre všetky druhy hospodárskych zvierat. Ani priemysel by sa dnes bez pšenice nezaobišiel. Je základnou surovinou, slúžiacou na výrobu celého radu dôležitých produktov, ako lepidlá, škrob alebo etanol. Na potravinárske účely sa z domácej spotreby využíva približne 35 % produkcie, v živočíšnej výrobe okolo 60 % produkcie.
K významným hustosiatym obilninám patrí tradične i jačmeň. V roku 2019 zaberal na Slovensku plochu 127-tis. ha. Jačmeň slúži nielen na kŕmne účely, hlavne kvalitný sladovnícky, používaný pri výrobe piva, je zaujímavou obchodnou komoditou. Tomu zodpovedá i obsiata plocha. Ale ani ďalšie hustosiate obilniny u nás v osevných postupoch nechýbajú, 10-tis. ha patrilo triticale, 14-tis. ha raži a 13-tis. ha ovsu. Napríklad raž má u nás dobré podmienky najmä v horských a podhorských podmienkach alebo na piesočnatých pôdach. Ovos zas dokáže zužitkovať teplejšie a suchšie podmienky.
Mimoriadne odrody
Ozimné obilniny pestované v súčasnosti sú vďaka dlhodobému šľachtiteľskému procesu mimoriadne výkonné. Pestovateľa nesklamú, vyžadujú však správne zvolené agroekologické podmienky a agrotechniku. Najnáročnejšia na pôdu i správne zvolenú predplodinu je ozimná pšenica. Klimatické podmienky pre ozimnú pšenicu sú vyhovujúce, ak je mierna zima a teplé leto, potrebuje však i dostatok vlahy. Ale aj ostatné spomínané obilniny majú svoje špecifické požiadavky na pôdu, predplodinu i klimatické podmienky. Preto pri súčasnom nevyspytateľnom rozložení zrážok i teplôt počas ročných období sa stanovenie správnych agrotechnických termínov a úspešný boj so škodcami a burinami stáva naozaj umením a previerkou vedomostí agronóma. Odolnosť rastlín voči výkyvom počasia sa tak stáva každý rok aktuálnejšou. Šľachtitelia sa preto snažia – a do veľkej miery sa im aj darí – prispôsobovať odrody zmeneným klimatickým podmienkam. Najmä skutočnosť, že sa začínajú vyskytovať čoraz silnejšie regionálne špecifiká, znamená, že najlepšie je voliť odrody vyšľachtené čím bližšie podmienkam, kde sa pestujú.
Slovenskí poľnohospodári tu majú výhodu v podobe silného domáceho šľachtiteľa odrôd obilnín, spoločnosť Istropol Solary. Vďaka tradícii a dlhodobej, cieľavedomej práci dokáže poskytnúť celé spektrum spoľahlivých odrôd, schopných vyrovnať sa do značnej miery so súčasnou klimatickou zmenou, ovplyvňujúcou negatívne i pestovanie obilnín. Umenie a vedomosti našich agrónomov v spojení s použitím najvhodnejších odrôd nám tak i do budúcnosti dávajú nádej, že oziminy u nás ostanú aj naďalej kráľovnou polí.
Záver
- Keď ľudia začali kočovný spôsob života nahrádzať usadlejším, preto mohli lov a zbieranie dopĺňať a postupne nahrádzať pestovaním poľnohospodárskych plodín.
- V súčasnosti sa podľa štatistík viac ako polovica obyvateľstva sveta živí pšenicou.
- Výrobky z pšeničného zrna spracovaného ako celozrnná múka majú vysokú dietetickú hodnotu.
[1] Štatistický úrad Slovenskej republiky
