Jačmeň jarný vyžaduje viac pozornosti

Kedy je správny čas zasiať

Vo všeobecnosti je pre zakladanie porastov jarných jačmeňov optimálne voliť čo najskoršie možné termíny. Ide o plodinu s veľmi krátkym vegetačným obdobím (120 dní). V južnejších oblastiach sa odporúča vykonať sejbu na prelome februára marca. Smerom do vyššie položených oblastí sa termín sejby posúva až na začiatok apríla.

Platí pravidlo, že jačmeň by sa nemal „umazať“, to znamená zasiať do príliš vlhkej pôdy, čo môže byť v prípade skorej jari v mnohých lokalitách problém.

Pre dobré klíčenie je preto rozhodujúce vysievať jačmeň do dostatočne vysušenej pôdy s vhodnou štruktúrou osivového lôžka. Aj keď jačmeň jarný reaguje na mierne oneskorenie výsevu pružnejšie ako jarná pšenica, tritikale alebo ovos, treba skorú sejbu vnímať ako agrotechnickú prioritu. Jačmeň je typickou rastlinou dlhého svetelného dňa, preto tie skôr siate prechádzajú svetelným štádiom dlhšie. To má pozitívny vplyv na dynamiku rastu, rozvoj koreňovej sústavy a diferenciáciu klasov. Dobre vyvinuté rastliny sú následne menej náchylné na potencionálne nepriaznivé podmienky.

Sucho v priebehu apríla, tak ako to bolo na jar 2020, dokáže porasty jarných jačmeňov výrazne poškodzovať. Výsevok sa volí podľa termínu sejby, výnosového potenciálu odrody a úrodnosti stanovišťa. Ak sejeme skoro a za priaznivých podmienok pre klíčenie, zvyčajne postačuje 300 až 350 klíčivých zŕn na m². V závislosti od hmotnosti tisíca zŕn ide o výsevok 160 až 180 kg/ha. To by malo na stredných a lepších pôdach v optimálnom počasí viesť k porastom so 650 až 850 klasmi na m². V prípade nepriaznivejších podmienok a neskoršieho termínu sejby sa odporúča výsevok navýšiť na 380 až 500 klíčivých zŕn na m², teda 180 až 230 kg na hektár. Z praxe je známe, že oneskorená aprílová sejba, veľmi rýchly nástup vysokých teplôt a krátke obdobie do konca vegetácie sa môžu výrazne odzrkadliť na nižších úrodách.

Akú vhodnú odrodu vybrať?

Pri pestovaní jačmeňa na sladovnícke účely zohráva výber vhodnej odrody kľúčovú úlohu. Pestovateľom preto odporúčame, aby uprednostnili výsev certifikovaného osiva odrody s požadovanými znakmi.

Akýmsi etalónom sladovníckej kvality je v súčasnosti dobre známa a na Slovensku najpestovanejšia odroda KANGOO, ktorú nájdete aj v ponuke spoločnosti Osivo a.s. Z domáceho šľachtenia spoločnosti ISTROPOL Solary je možné odporučiť odrodu IS MALTIGO, ktorá je zaradená k odrodám s výberovou sladovníckou akosťou a ktorá slovenským pestovateľom a spracovateľom po dlhších rokoch prináša na trh perspektívnu slovenskú sladovnícku odrodu.

Medzi novšie odrody preferované slovenskými sladovňami už niekoľko sezón patrí odroda OVERTURE. Ak sa radíte medzi pestovateľov jačmeňa jarného určeného na kŕmne účely a požadujete od odrody maximálny výkon aj v horších podmienkach, môžete staviť na slovenskú odrodu ARGUMENT.

Dobre zvážte hnojenie

Porast sladovníckeho jačmeňa pri úrode 5,5 tony zrna s obsahom dusíkatých látok 10,5 % a príslušného množstva slamy odčerpá z pôdy približne 100 kg dusíka, 20 až 30 kg fosforu a 100 kg draslíka na hektár. Jačmeň je preto veľmi intenzívnou plodinou, ktorá príjme porovnateľné množstvo živín ako pšenica s dvojnásobne dlhším vegetačným obdobím. Tento fakt vyžaduje od pestovateľa, aby jačmeňu zabezpečil dostatočné množstvo prístupných živín hneď od prvých dní vegetácie. Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom s následným zapravením je potrebné vykonať pred sejbou. Keďže jačmeň disponuje horšou osvojovacou schopnosťou týchto živín, je potrebné vytvoriť ich dostatočnú a dostupnú zásobu v pôde, ideálne ich aplikáciou a zapravením už v jesennom období, čo však nemusí byť podmienka.

Existuje množstvo prístupov k stanoveniu dávok a termínov aplikácie hnojív, ich podstatou je však vždy posúdenie aktuálneho stavu živín v pôde na základe laboratórnej analýzy.

Tieto živiny sa podieľajú na vyššej hmotnosti tisíca zŕn, znižovaní obsahu dusíkatých látok a na zvyšovaní obsahu škrobu. Správne nastavená výživa draslíkom podporuje odolnosť proti poliehaniu. Dobrá úroveň fosforečnej výživy pozitívne ovplyvňuje rovnomerné dozrievanie zrna a podiel väčšieho zrna, pričom pôsobí aj na znižovanie obsahu bielkovín. Vhodnosť jesenného hnojenia (najmä horčíkom, prípadne draslíkom) je však dôležité posúdiť s ohľadom na sorpčné vlastnosti pôd. Na ľahkých, premývaných pôdach s malou sorpčnou schopnosťou môže počas vlhkej zimy dochádzať k presunu týchto živín do hlbších vrstiev pôdy, mimo zónu utvárania koreňov jačmeňa. Jesenné hnojenie tak môže byť menej účinné, najmä v počiatočnom období rastu jačmeňa. Častým riešením, ktoré využíva mnoho pestovateľov, je jarná, predsejbová aplikácia týchto živín v kombinovaných NPK hnojivách.

S dusíkom opatrne

Pri voľbe dávky dusíka je rozhodujúci účel pestovania. V prípade kŕmnych jačmeňov nezohráva úroveň výživy tak dôležitú úlohu, ako v prípade jačmeňa pestovaného na sladovnícke účely. Tam je dusík potenciálnym zdrojom vyššej kumulácie dusíkatých látok v zrne, ktorá je pre výrobu sladu nežiaduca. Pri určovaní správnej úrovne výživy je preto potrebné zohľadniť úrodnosť a obsah jednotlivých živín v pôde, očakávanú úrodu, predplodinu a odhadovaný mineralizačný potenciál organickej hmoty v pôde. Dôležitý aspekt je aj priebeh teplôt a zrážok počas jesenných a zimných mesiacov, od čoho sa odvíja obsah anorganického dusíka v pôde.

Túto jar môžeme po zrážkovo bohatej jeseni a zime očakávať, že mineralizovaný dusík, ale aj draslík a horčík bol vyplavený do hlbších pôdnych vrstiev, čomu treba prispôsobiť aj následné hnojenie.

Dávky dusíka

Pre presnejšie stanovenie optimálnych dávok dusíka je potrebná laboratórna analýza obsahu živín v pôde. Jačmeň odčerpá z pôdy 50 až 70 % dusíka v skorých štádiách vegetácie.

V praxi je možné stretnúť sa s dvoma prístupmi k hnojeniu sladovníckeho jačmeňa dusíkom. Niektorí pestovatelia aplikujú celú dávku dusíka pred sejbou, často v podobe močoviny, NPK alebo hnojiva DASA. Druhý prístup je založený na delenej dávke dusíka pred sejbou (napr. hnojivo NPK) a druhej v štádiu odnožovania až začiatku steblovania. V tomto prípade je potrebné dávku a formu aplikovaného dusíka voliť podľa aktuálneho obsahu prístupného dusíka v pôde a v rastlinách. Na prihnojenie počas vegetácie, najmä v prípade chladného počasia, kedy sú spomalené mineralizačné procesy, je potrebné použiť rýchlo pôsobiace hnojivá s vyšším obsahom nitrátového dusíka.

Celková dávka aplikovaného dusíka by nemala prekročiť 90 kg N na hektár. Pri sladovníckom jačmeni, pestovanom po dobrej predplodine hnojenej maštaľným hnojom, sa dávky dusíka pohybujú na úrovni 30 až 40 kg N na hektár. Po horšej predplodine (obilnina) sa dávky navyšujú približne o 20 – 30 kg. V prípade intenzívne pestovaných jačmeňov určených na krmovinárske použitie, kde je predpoklad úrod 8 a viac ton z hektára, je možné hnojenie dusíkom navýšiť o ďalších 20 až 30 kg.

Platí agronomická poučka, ktorá hovorí, že jačmeň je lepšie mierne nedohnojiť ako prehnojiť.

Svoje opodstatnenie má aj doplnková listová výživa. Dobré výsledky sa dosahujú s kombinovanými hnojivami obsahujúcimi širokú škálu makro a mikroživín, ktorých aplikácia má za cieľ harmonizáciu jednotlivých živín v rastline.

Nepodceniť ochranu

Ochrana jačmeňa proti hubovým patogénom sa v prvom rade zakladá na kvalitnom morení osiva. To vo všeobecnosti predstavuje najekonomickejší a najefektívnejší spôsob ochrany jačmeňa pred hubovými patogénmi prenosnými osivom a napádajúcimi vzchádzajúce rastliny. V ostatnom období je možné pozorovať vývoj nových fungicídnych prípravkov určených na morenie osiva, ktoré poskytujú systémový účinok, a tak mladú rastlinu chránia po dlhšiu dobu. Morenie osiva je stále najlacnejším a najefektívnejším spôsobom ochrany vzchádzajúcich rastlín jačmeňa pred hubovými patogénmi prenosnými osivom a nachádzajúcimi sa v pôde.

Vďaka šľachteniu sa podarilo do jednotlivých odrôd jačmeňa integrovať gény odolnosti voči múčnatke, listovým škvrnitostiam a hrdziam. Aj napriek tomu je v praxi väčšinu porastov potrebné aspoň raz fungicídne ošetriť. V prípade jačmeňa jarného sa za štandard považuje jedno ošetrenie v čase konca odnožovania, čím sa v poraste pri dobre zvolenom prípravku a vhodných aplikačných podmienkach dá eliminovať široké spektrum chorôb. Problémy môže spôsobiť neskorší výskyt listových škvrnitostí, ktoré v prípade vhodných podmienok a nepozornosti pestovateľa dokážu porasty jačmeňa zdecimovať za niekoľko dní. Ak sú podmienky vhodné pre rozvoj fuzarióz, otázkou je tiež ošetrenie klasu.

Zo živočíšnych škodcov môžu spôsobiť problémy najmä kohútiky a vošky.

V posledných rokoch je však najväčším nepriateľom na jar siatych jačmeňov počasie. Absencia zrážok a vysoké teploty už v priebehu apríla a následne v čase nalievania zrna a dozrievania výrazne znižujú úrodovú istotu tejto plodiny.

Oplatí sa teda pestovať sladovnícky jačmeň?

Hovorí sa, že o sladovnícky jačmeň bude v pestovateľskej sezóne 2021 na Slovensku i v Európskej únii veľký záujem. Spôsobili to nielen klimatické podmienky, ktoré koncom minulého roku neumožnili osiať plochy ozimnými odrodami sladovníckeho jačmeňa, ale aj rastúci dopyt z krajín mimo Európskej únie. V roku 2021 plánujú slovenskí spracovatelia sladovníckeho jačmeňa navýšiť svoju výrobu sladu o 9,5 %, čo znamená celkovú odhadovanú potrebu sladovníckeho jačmeňa vo výške 370 000 ton. Pre poľnohospodárov, ktorí plánujú zasiať jarné odrody sladovníckeho jačmeňa, sa pozitívne vyvíja aj dianie na európskom a svetovom trhu. Na druhej strane však určitú neistotu na trhu s jačmeňom spôsobuje pandémia, ktorá negatívne ovplyvňuje celú dodávateľsko-odberateľskú vertikálu.

Za uplynulé obdobie je však možné pozorovať rastúci trend výkupných cien, a to najmä sladovníckeho jačmeňa, čo je spolu s rastúcim dopytom zo strany spracovateľov dobrou správou pre pestovateľov tejto plodiny.

Rady na záver