Vedci z Českej zemědělskej univerzity v Prahe (ČZU) prišli na spôsob, ako dosiahnuť dobré úrody pšenice ozimnej a súbežne dodržiavať obmedzenia v používaní hnojív prichádzajúce z Európskej únie.
Pšenica dopestovaná v ich pestovateľskom systéme dosahuje vyššie úrody s tretinovou dávkou N-hnojiva ako pšenica pestovaná konvenčným systémom. Dôležitú úlohu v tomto systéme zohráva pomocná plodina. Pozrime sa na tento perspektívny pestovateľský systém bližšie.
Princíp spoločného pestovania
Václav Brant z ČZU v Prahe vyvinul spolu so svojím tímom pestovateľský systém, v ktorom pomocná plodina dokáže svojim pôsobením zvýšiť úrodotvorné prvky hlavnej plodiny. Obe plodiny sa vysievajú súčasne, pričom úlohou tej pomocnej je zlepšovanie pestovateľského prostredia hlavnej plodiny počas celého jej rastu. Lákadlom pre pestovateľov bude fakt, že efekt vzájomného pôsobenia plodín priaznivo ovplyvňuje tvorbu úrodotvorných prvkov (HTZ, objemová hmotnosť, počet klasov, …), čo sa v konečnom dôsledku premietne vo zvýšení úrod. Tu sa pozitíva Brantovho systému ani zďaleka nekončia.
Technológia pestovania hlavnej a pomocnej plodiny prináša celý rad pôdoochranných opatrení, ktorých prínos je veľmi významný a dlhodobý. Pomáha prinavrátiť život do pôdy, zamedzuje jej degradácii, zvyšuje jej úrodnosť, šetrí náklady na hnojivá, hospodári s vlahou v pôde, zamedzuje šíreniu burín a v neposlednom rade nezaťažuje životné prostredie. Aj keď zvyšovanie úrodnosti pôdy spolu s ostatnými benefitmi, ktoré systém prináša, nejde prepočítať na eurá tak jednoducho ako zisk za produkciu, dobrý agronóm si pozitíva vie uvedomiť aj bez potreby finančného vyčíslenia.
Ako to celé funguje…
V poľnom pokuse bola „pánom“, teda hlavnou plodinou, pšenica ozimná a „sluhu“ jej robil hrach. Jeho úloha spočívala v zlepšovaní pestovateľského prostredia pšenice podporením rozvoja mikróbnych spoločenstiev, fixácii vzdušného dusíka, ktorý neskôr pšenica využila pre svoj rast a vývoj, v ochrane povrchu pôdy pred degradáciou, vo zvýšení infiltrácie atmosférických zrážok pôsobením koreňového systému. Za celkovým zlepšením štruktúry pôdy stojí aj rast koreňov.
Ako siať…
Poľné pokusy boli založené sejačkou Falcon s dvoma zásobníkmi na osivo, ktorá umožňuje súčasný výsev dvoch plodín ob riadok. Vzdialenosť medzi diskovými pätkami bola 125 mm, medzi riadkami rovnakej plodiny potom 250 mm.
Založenie porastov ozimnej pšenice so súčasným výsevom hrachu ob riadok. Autor: V. Brant.
Predplodinou bola ozimná repka, po jej zbere nasledovala orba a následne predsejbová príprava pôdy. Zvýšená vzdialenosť riadkov u pšenice ozimnej znížila potrebu výsevku na úroveň 80 – 130 kg/ha (podľa aktuálnych pôdnych podmienok a priebehu počasia). Výskumníci použili kompenzačné odrody pšenice. Stanovili, aby počet rastlín na meter štvorcový nepresiahol 200 a neklesol pod 150 kusov. Výsevok hrachu sa pohyboval v rozpätí 60 – 85 kg/ha. V experimente bol použitý jednak hrach siaty a jeho ozimná aj jarná forma, ako aj ozimná a jarná forma pelušky.
Kedy vynechať minerálne hnojenie
Jednou zo spomínaných úloh hrachu ako pomocnej plodiny je sprístupnenie dusíka a fosforu pre pšenicu. Jedným zo zdrojov dusíka je fixácia vzdušného dusíka a do hry vstupuje ako prvá. Neskôr sa zdrojom dusíka stávajú odumreté rastliny hrachu. Tomuto kroku predchádza ich cielená postemergentná likvidácia, ktorú výskumníci robili v polovici apríla s použitím prípravku Starane Forte 0,33 l/ha + Biplay SX 40 g/ha.
Vzhľadom na to, že vzdušná fixácia dusíka, ako aj živiny získané z odumretých rastlín hrachu, znižuje potrebu minerálneho hnojenia dusíkom, zvyčajnú dávku minerálneho N-hnojiva môžeme znížiť až o 2/3. V. Brant odporúča vynechať produkčné hnojenie, nakoľko v čase jeho aplikácie sa už v pôde nachádza dostatok dusíka. Regeneračné hnojenie je potrebné zachovať, pretože v termíne jeho realizácie sú rastliny hrachu ešte len vo fáze rastu, a nie sú tak zdrojom živín pre pšenicu. V tejto fáze boli experimentálne porasty pšenice na jar prihnojené vo výške 55 kg N/ha (LAV 27,5). Ošetrenie porastov proti ďalším škodlivým činiteľom prebehlo štandardným spôsobom.
Stav porastov 21. 3. 2017, vľavo rastliny hrachu siateho Aviron, uprostred rastliny pelušky Arkta, vpravo porast pšenice ozimnej Júlia s peluškou Arkta. Autor: V. Bant.
Stav porastov 11. 11. 2016, odroda pšenice ozimnej Júlia s hrachom siatym Aviron (vľavo) a tá istá odroda s peluškou Arkta (vpravo). Autor: V. Brant
Stav porastov ozimnej pšenice zasiatej do riadkov 250 mm, ktoré boli založené s ozimnou formou pelušky, ako pomocnej plodiny, zľava Julie, Penelope a Turandot (4. 7. 2017). Autor: V. Brant
Porovnanie s konvenčnou technológiou
Na posúdenie produktivity, ale aj ekonomiky spomínaného systému zakladania porastov pšenice do riadkov s rozstupom 250 mm a využitím hrachu ako pomocnej plodiny urobili vedci porovnanie so súbežne pestovanou plochou ozimnej pšenice konvenčným spôsobom. Výsev sa uskutočnil v rovnaký deň ako u pokusných parciel. Porasty boli založené do riadkov so sponom 125 mm. Okrem výživy rastlín boli na tejto ploche všetky agrotechnické opatrenia rovnaké. Celková dávka minerálneho dusíka u konvenčne založených porastov bola 200 kg/ha.
Výsledky v prospech pšenice s hrachom
Výsledky pokusu preukázali, že systém pestovania pšenice spolu s hrachom je perspektívny a rentabilný. Úrody pšenice pestovanej spolu s peluškou boli nepopierateľne vyššie. Pohybovali sa v rozmedzí 7,4 až 8,25 t/ha (po prepočítaní na 100 % sušinu a čistotu). Pšenica v konvenčnom systéme dosiahla úroveň 7,38 t/ha (po prepočítaní na 100 % sušinu a čistotu).
Tab.: Porovnanie úrody pšenice ozimnej dopestovanej spolu s hrachom roľným alebo siatym a konvenčného spôsobu
| Pšenica s ozimnou pelušky | Pšenica s ozimnou formou hrachu siateho | Pšenica | |
| Úroda t/ha
(po prepočítaní na 100 % sušinu a čistotu) |
7,49 – 8,25 | 6,92 – 7,04 | 7,38 |
Experiment porovnával aj výšku úrody ozimnej pšenice pestovanej spolu s hrachom siatym alebo peluškou. S hrachom siatym dosiahla pšenica úrody nižšie, pohybovali sa od 6,92 do 7,01 t/ha, u pelušky to bolo spomínaných 7,49 – 8,25 t/ha. Ako uviedol V. Brant, systém pestovania hlavnej a pomocnej plodiny v porovnaní s konvenčným systémom vychádza ekonomicky rentabilný, pretože cena osiva hrachu neprekročila náklady spojené s aplikáciou 145 kg N/ha, čiže množstva, o ktoré bolo navýšené hnojenie u konvenčného variantu.
Rozdiely hrach siaty a peluška:
Hrach siaty
– kvitne bielo so žltým alebo zeleným nádychom
Peluška
– kvitne červenofialovo
– stonka je bohato olistená
– semená sú viacfarebné, často škvrnité
– skromnejšie nároky na prostredie
– hnojenie pelušky a hrachu je rovnaké, je náočnejšia na Ca
Záver
- experimenty preukázali možnosť reálneho využitia hrachu ako pomocnej plodiny v ozimnej pšenici,
- zárukou vysokej produkcie je kvalitná sejba, vďaka ktorej dosiahneme dobré vzchádzanie hrachu,
- ako vhodnejšie sa javí využitie ozimnej formy pelušky, pretože vykazuje vyššie hodnoty dynamiky rastu v porovnaní s ozimnými formami hrachu siateho,
- výhodou pelušky z hľadiska hĺbky sejby môže byť aj menšia veľkosť osiva voči niektorým odrodám hrachu siateho,
- herbicídna regulácia hrachu v porastoch obilnín je technicky dobre zvládnuteľná,
- z hľadiska štruktúry porastu ozimnej pšenice možno za úplne vyhovujúci považovať spon riadkov 250 mm.
Zdroj: Hrách – pomocná plodina v ozimé pšenici Doc. Ing. Václav Brant, Ph.D. a kol., Technologie pěstování
