Jačmenný slad je jedna z mála komodít, v ktorých je Slovensko sebestačné, a zároveň ju vo veľkom objeme aj vyváža. Sladovne a pivovary na Slovensku vytvárajú neustále dopyt po kvalitnom sladovníckom jačmeni. Požadujú rozširovanie pestovateľských plôch tejto tradičnej plodiny našich polí, aby si zachovali konkurencieschopnosť. Dosiahnuť však najvyššiu kvalitu, a tým aj výhodnú cenu jačmeňa, nie je samozrejmosť a treba vedieť, ako na to. Poradíme vám!
Požiadavky na kvalitu
Sladovnícky jačmeň neodpúšťa žiadnu chybu pestovateľa. Ak chcete predať svoju úrodu za 180 – 200 eur na tonu, musíte dosiahnuť výborné výsledky aspoň v troch hlavných ukazovateľoch kvality sladovníckeho jačmeňa:
- vysoká klíčivosť– nad 96 – 98 %; uprednostnite ľahko klíčiace odrody,
- odrodová čistota– nad 95 %; pre rovnomernosť prác v sladovni a vyrovnanosť sladu,
- dusíkaté látky– medzi 9,5 – 11,5 %; tzv. hrubý proteín má rozhodujúci vplyv na priebeh sladovania a na ďalšiu technológiu pri výrobe, ako aj na kvalitu piva.
Sladovne uprednostňujú odrody ľahko a rýchlo rozlúštiteľné, ktoré zaisťujú kvalitné prekvasenie. Preferujú preto odrody, ktorých zrná rýchlo klíčia a strácajú čo najmenej výživných látok (napr. Kangoo, Malz, Overture, Odyssey či Sunshine). Zrno musí byť zdravé, čisté a mať vyrovnaný tvar. Plevy by mali byť jemne zvrásnené, tenké a jemné, aby bol jačmeň schopný prijímať vodu v procese sladovania a pri klíčení prerastal. Podiel zŕn nad sitom 2,5 x 20 mm by mal byť aspoň 85 – 90 %, aby väčšie, škrobnatejšie zrná dali viac extraktu v slade. Hmotnosť tisíca zŕn by sa mala pohybovať medzi 44 – 52 g, pričom optimálna objemová hmotnosť kvalitného sladovníckeho jačmeňa je 680 – 720 g.l-1. Všetky parametre nájdete v STN 46 1100-5, resp. v konkrétnych obchodných podmienkach jednotlivých sladovní.
7 krokov k úspechu
Na sladovnícke účely sa u nás pestuje prevažne jačmeň dvojradový, najčastejšie jarný. Vyžaduje výber vhodných odrôd, dobrého stanovišťa aj špeciálnu agrotechniku. Poďme na to postupne:
- Podmienky pestovania:Jarný jačmeň je náročnejší na pôdne prostredie než iné obilniny. Vyžaduje hlinité, piesočnato-hlinité a ílovito-hlinité pôdy, dostatočne humózne, s dostatkom vápnika a priaznivým vlhkostným stavom. Vyhovuje mu slabo kyslá až neutrálna pôdna reakcia (pH 6,2 – 7,5). Jarný jačmeň je schopný využiť zásoby zimnej vlahy, neskôr znesie aj sucho, no opäť má zvýšené požiadavky na vlahu vo fáze steblovania a klasenia. Kvôli krátkemu vegetačnému obdobiu má na jačmeň značný vplyv svetlo – je rastlinou dlhého svetelného dňa. Na Slovensku spadá oblasť sladovníckeho jačmeňa optimálne najmä do repnej a vlhkejších častí kukuričnej výrobnej oblasti, s prevahou černozeme, hnedozeme a hlbokých hlinitých pôd.
- Výber odrody: V meniacich sa klimatických podmienkach s častejším výskytom sucha je výber odrody kľúčový. Najviac sa využíva jarná forma, kde odporúčame odrodu Overture alebo KWS Amadora. Základom pre „Levický slad“ svetlého plzenského typu, navyše s chráneným zemepisným označením, je nová slovenská odroda IS Maltigo určená pre pestovateľov vo vybranej oblasti Slovenska. Medzi ozimnými jačmeňmi si môžete vybrať dvojradové odrody Wintmalt a KWS Scala alebo aj šesťradovú odrodu Etincel. Použitie certifikovaného osiva sladovníckeho jačmeňa je často základnou požiadavkou sladovní.
- Predsejbová príprava: Začať treba od predplodiny. Najmenej vhodnou je zrnová kukurica a pšenica, ani po repke nedosiahne jačmeň dobré výsledky. Najvhodnejšími predplodinami sú okopaniny (s možnosťou hnojenia maštaľným hnojom) alebo strukoviny, napr. hrach či strukovinoobilné miešanky ako medziplodina. Po zbere predplodiny je treba pozemok dôkladne odburiniť už na jeseň. A platí to pri použití akejkoľvek technológie prípravy pôdy. V konvenčnom spôsobe vykonajte podmietku diskovým podmietačom a prípadne zavalcujte, podľa vlhkostného stavu pôdy. Následne zorte do hĺbky 0,25 – 0,28 m, aby pôda dobre zachytila zimnú vlahu. Len čo to na jar dovolí stav pôdy a počasia, použite smyk na urovnanie brázd a pred sejbou prípadne ešte kombinátor pre zjemnenie štruktúry hrudiek pôdy a zapravenie hnojív. Kultivácia pôdy ovplyvňuje okrem úrody aj technologickú kvalitu zrna jarného jačmeňa.
- Sejba: Zvoľte optimálny termín sejby. Aj napriek skorej jarnej sejbe nesmieme jačmeň vysiať do mokrej, nevyzretej pôdy, aby nedošlo k „zamazaniu osiva“. Mohlo by to negatívne ovplyvniť vzchádzanie, a tým aj konečnú výšku úrody. Oneskorená sejba však znižuje aj úrodu zrna o 40 – 50 kg za každý deň oneskorenia a tá by teda mala prebehnúť najneskôr do 25. marca. V najproduktívnejších oblastiach je najvhodnejší termín sejby v III. dekáde februára (na ľahších pôdach) až III. dekáde marca. Výsevok určujeme podľa predplodiny a termínu sejby, zvyčajne sa pohybuje od 350 do 500 klíčivých zŕn na m2, podľa podmienok a odrody. Optimálna hĺbka sejby jarného jačmeňa je 30 – 50 mm. Jačmeň klíči pri teplote 1 – 3 °C, čo umožňuje skorú jarnú sejbu. No po vzídení by už nemalo dôjsť k dlhšiemu obdobiu chladu. Pokiaľ to hrozí, lepším tepelným podmienkam pomôžete utlačením pôdy po sejbe použitím valcov. Jarnému jačmeňu lepšie vyhovuje utlačená ako nakyprená pôda.
- Výživa a hnojenie: Jarný jačmeň citlivo reaguje na všetky pestovateľské zásahy vrátane hnojenia. Plytký koreňový systém a krátke obdobie, počas ktorého musí prijať pomerne veľké množstvo živín, je treba zohľadniť pri výžive. Hnojenie dusíkom treba prispôsobiť odrode a najmä dĺžke a pevnosti stebla, aby porast nepoliehal. Ak nevyužijete organické hnojenie, doprajte jačmeňu dávku 60 – 80 kg N.ha-1, podľa kvality pôdy. Vzhľadom na to, že jarný jačmeň má krátke obdobie výživy, dusík sa aplikuje jednorazovo pred sejbou. Pre rovnomerné dozrievanie zrna, odolnosť voči poliehaniu a kvalitu úrody jačmeňa je potrebné zabezpečiť aj dostatok fosforu a draslíka. Odporúča sa použiť napr. NP roztoky s možnosťou súčasnej aplikácie herbicídov. Podľa plánovanej úrody treba rátať s dávkou 25 kg P.ha-1, resp. 57 kg P2O5.ha-1 a 100 kg K.ha-1, resp. 120 kg K2ha-1. Dávku vo forme draselných solí alebo PK kvapalných hnojív je možné zapracovať do pôdy orbou v jeseni. Alebo ju rozložte tak, že 2/3 dávky PK zapravíte na jeseň orbou a 1/3 pri predsejbovej príprave pôdy na jar, aj s celou dávkou dusíka. Veľmi pozitívnu úlohu tu môže zohrať aj zelené hnojenie, teda prípadné zaradenie medziplodín. V nadväznosti na výživu, ale aj intenzívne zrážky v čase steblovania a klasenia, môže určité škody u jačmeňa spôsobiť poľahnutie. Pokiaľ zas teploty stúpajú nad 30 °C, jačmeň núdzovo dozrieva a môže stúpnuť úroveň hrubého proteínu. Aby sa vám nestalo, že príliš vysoké dusíkaté látky v zrne znehodnotia celú vašu pestovateľskú prácu, rovnomernejšie dozrievanie môžete regulovať dobrou úrovňou kvalitatívnej výživy, teda fosforom, horčíkom a draslíkom, prípadne dodaním ďalších mikroelementov, ako napr. zinku. Pomôže aj dostatočná závlaha ohrozeného porastu v správny čas. Ale nepodceňte ani včasnú fungicídnu ochranu do klasov, pretože stres, sucho a choroby sa tiež môžu prejaviť na zvýšených dusíkatých látkach.
- Ošetrovanie počas vegetácie: Zaradenie jarného jačmeňa v osevnom postupe výrazne ovplyvňuje výskyt chorôb, čo je možné regulovať správnou organizáciou osevného postupu, plnohodnotnou výživou a použitím odolných odrôd. Porast najčastejšie postihuje hnedá škvrnitosť jačmeňa, múčnatka trávová, prašná sneť jačmenná, hrdza jačmenná či černanie báz stebiel. Pri ich výskyte včas použite adekvátny ošetrujúci prostriedok.Obrábanie pôdy zasa zohráva významnú úlohu v regulácii zaburinenosti, a preto si dajte záležať na preventívnej kvalitnej príprave pôdy. Konkurenčne je schopný potlačiť buriny len kompletný, kondične silný porast. Herbicídy použite len v nutnom prípade alebo zvoľte cielenú aplikáciu po vzídení jačmeňa podľa prognózy výskytu burín. Postrek bude efektívnejší, ak použijete mäkkú vodu, kvalitnú postrekovú techniku, koľajové riadky a obmedzíte ho na lokálnu, ohniskovú časť postihnutej parcely. Škodcovia jarného jačmeňa sa viac vyskytujú v suchom a teplom jarnom počasí. Opäť platí, že prevencia je lepšia ako riešenie následkov, a preto si dajte záležať na dôkladnom zaoraní rastlinných zvyškov predplodín a osevnom postupe a vždy použite morené osivo. Jačmeň je citlivý aj na dostatok vzduchu v pôde, preto na ťažších pôdach pri nadmerných zrážkach rozrušujte pôdny prísušok bránením. Skoré bránenie pôsobí priaznivo, nevstupujte však do porastu, kým sa nevytvoria 2 – 3 listy a rastlinka nezakorení.
- Zber a pozberová úprava: Sladovne majú vysoké nároky na zrno zdravé, zrelé, mechanicky nepoškodené a bez prímesí. Preto buďte pri zbere jačmeňa, ktorý je menšieho vzrastu a pri dozrievaní tzv. „háčkuje“, osobitne opatrní. Správny termín zberu zvoľte podľa vlhkosti zrna (vykupuje sa pri 14 %) a stavu porastu. Dajte si záležať na dobre nastavenom mlátiaco-separačnomústrojenstve. Obvodová rýchlosť bubna by nemala prekročiť 20 m.s-1, inak sa zrno poškodí. Vstupná medzera pri výmlate by mala byť 16 – 24 mm a výstupná 6 – 12 mm. Nastavenia prispôsobujte aj pri zmene klimatických podmienok počas zberu. Dosúšanie, čistenie zrna a mechanická manipulácia zrnom ho môže tiež poškodiť. Dodržanie technologickej disciplíny všetkých pracovníkov je preto žiaduce.
Tak veľa zdaru!
