Ukrajina patrí medzi celosvetovo významných pestovateľov a spracovateľov olejnín. Dosiahnutie úrod v požadovanom množstve je však v tejto krajine z dôvodu prebiehajúcej vojny tento rok neisté. Uvedené sa už podpísalo pod zmeny v štruktúre osevných postupov Európy, Slovensko nevynímajúc. V členských krajinách EÚ sa v roku 2022 očakáva nárast zberových plôch olejnín, podľa viacerých odhadov by to malo byť na úrovni 4 – 6 %. Ako uvádza jedna z prognóz, len zberová plocha slnečnice ročnej by mala byť v EÚ v tomto roku približne 4,7 miliónov ha, čo by bolo o takmer 200-tisíc ha viac ako minulý rok.
Úlohy olejnín v osevnom postupe
Olejniny patria vo všeobecnosti k zlepšujúcim plodinám v osevnom postupe, pretože majú vysokú predplodinovú hodnotu a prerušujú viacročné sledy obilnín. Najvýznamnejšie olejniny, medzi ktoré patrí slnečnica ročná a kapusta repková pravá, majú hlboký koreňový systém, ktorý svojou aktivitou eliminuje utlačenie pôdy a podporuje kapilárny zdvih vody ku koreňom následných plodín, čo je v súčasnom období klimatických zmien veľmi dôležité.
Navyše, kapusta repková pravá chráni pôdu pred jej odnosom z parcely z dôvodu vodnej a veternej erózie, pretože sa u nás zväčša pestujú jej ozimné formy, ktoré pôdu pokrývajú od jesene až do leta. Okrem významného protierózneho účinku dodáva táto plodina spolu so slnečnicou ročnou do pôdy aj veľké množstvo pozberových zvyškov, ktoré priaznivo vplývajú na jej úrodnosť a obsah humusu v nej.
Predstavujú olejniny riziko?
Vyššie spomenuté úlohy olejnín v osevných postupoch sú nespochybniteľné, avšak pri ich zvýšenej koncentrácii sa môžu objaviť určité riziká. Olejniny je potrebné pestovať podľa zásad tzv. správnej agronomickej praxe. Čo to znamená? Kapusta repková pravá by sa mala na tej istej parcele pestovať po 4 – 6 rokoch, v prípade slnečnice ročnej je to ešte o niečo dlhšie. Ak sa olejniny objavujú na tej istej parcele po kratšom období, môžeme zaznamenať silný infekčný tlak hubovitých chorôb a žravých škodcov. Navyše, olejniny majú vysoké nároky na živiny a ich častým zaraďovaním na tú istú parcelu vzniká nebezpečenstvo nadmerného odčerpania živín a s tým súvisiaci vznik pôdnej únavy a pokles úrodnosti.
Pôdnu úrodnosť možno definovať ako schopnosť pôdy vytvárať optimálne podmienky pre rozvoj koreňovej sústavy rastlín a zabezpečovať rastlinám počas celej vegetácie prísun dostatočného množstva vody, živín a vzduchu, čo by malo vyústiť do úrod v požadovanom množstve a kvalite. Ako bolo spomenuté, pri nesprávnom striedaní plodín však môže byť táto schopnosť pôdy obmedzená. Ako teda postupovať pri špecifickej situácii, kedy je koncentrácia olejnín v osevnom postupe zvýšená?
Eliminácia rizík
Základom všetkého je vyvážený osevný postup, v ktorom je zachovaný princíp rovnováhy zdrojov a spotrebiteľov organickej hmoty a živín. Vždy by sme sa mali vyhnúť zaradeniu olejniny po olejnine na tej istej parcele v dvoch po sebe nasledujúcich sezónach. Obzvlášť vhodnými predplodinami olejnín sú v súčasnej situácii hustosiate obilniny, ako napr. pšenica, jačmeň, raž, ovos či tritikale.
Pevnou súčasťou osevných postupov so zvýšenou koncentráciou olejnín by malo byť aj pestovanie medziplodín, ktoré v osevnom postupe umiestňujeme medzi dve hlavné plodiny. Pri aktuálne vysokých cenách priemyselných hnojív je vhodné dopĺňať do pôdy živiny odčerpané olejninami lacnejšou a ekologickejšou formou, ktorou je práve pestovanie strukovín a medziplodín na zelené hnojenie – tie často bývajú súčasťou tzv. zazeleňovacích porastov známych ako greeningové zmesi.