Keď Európska únia priniesla aj k nám podporné schémy pre poľnohospodárov odpojené od produkcie, zrejme ani neočakávala, že podnikatelia na pôde sa prispôsobia trhovým požiadavkám tak dôkladne. Až tak, že vo „voľných“ osevných postupoch začnú dominovať dve-tri „trhové plodiny“, predovšetkým olejniny, obilniny a kukurica. Pri ich produkcii im totiž trh ponúkne nižšie náklady a vyššie príjmy, čo prospieva ekonomike podniku.
No obmedzená štruktúra takejto poľnohospodárskej výroby, často bez živočíšnej súčasti, už neprospieva produktivite ani ekológii. Znižuje sa hektárová úroda a, naopak, rastie zaburinenosť plôch či tlak škodcov. Negatívne dopady ešte umocňuje zmena klímy a čoraz častejšie obdobia sucha. Aké by teda malo byť ideálne či ešte ekonomicky efektívne zastúpenie obilnín v osevnom postupe (OP)?
Rôzna koncentrácia pšenice v OP
Dopadmi rôznej koncentrácie obilnín v osevnom postupe na výšku úrody zrna ako aj zaburinenosť pozemkov sa zaoberali aj naši slovenskí výskumníci. V skratke vám prinášame výsledky dvojročného pokusu Výskumného ústavu rastlinnej výroby (VÚRV – NPPC) v Piešťanoch, ktorý viedla Ing. Mgr. Mária Babulicová, PhD. Poľný pokus prebiehal v okolí Boroviec.
Do výskumu boli zaradené tri osevné postupy, každý s iným percentuálnym zastúpením obilnín (40, 60 a 80 %).
K predsejbovej príprave použili výskumníci klasickú konvenčnú agrotechniku, pričom stavili na odrodu ozimnej pšenice Bertold. Ako predplodiny zaradili buď hrach siaty, alebo jačmeň ozimný. Pokus obohatili aj o sledovanie vplyvu hnojenia na výšku úrody, a tak boli plodiny hnojené buď minerálnym hnojivom v kombinácii s organickým hnojivom Veget® v dávke 5 ton na hektár, alebo len minerálnymi hnojivom bez použitia organického. Dávky živín vychádzali z bilančnej metódy a dusík bol rozdelený na tri dávky – základné hnojenie na jeseň, regeneračné a produkčné hnojenie na jar. Pre všetky pokusné políčka použili pesticídy paušálne podľa výskytu burín, chorôb a škodcov pri jednotlivých plodinách.
Prečítajte si aj ďalšie články, v ktorých sa dozviete ešte viac o pestovaní pšenice Podceniť jesennú ochranu obilnín sa nevypláca alebo Možnosti a trendy obrábania pôdy pod ozimné obilniny
Najčastejšie buriny
Z hľadiska druhového zastúpenia sa v poraste pšenice najviac vyskytovali jednoročné ozimné buriny, jednoročné efemérne (dočasné) buriny, jednoročné jarné a od jari do leta stúpal podiel trvácich, hlbšie zakoreňujúcich burín. Na jar prevládala veronika brečtanolistá, hluchavka objímavá, fialka roľná a ježatka kuria. V lete boli najpočetnejšími druhmi ježatka kuria, fialka roľná a drchnička roľná. Objavil sa aj pichliač roľný či púpava lekárska.
Veronika lekárska. Zdroj foto: www.ukrbin.com
Striedajte plodiny a hnojte
Aj slovenskými poľnými pokusmi naši výskumníci dokázali, že s vyšším podielom obilnín v osevných postupoch sa zvyšuje aktuálna zaburinenosť a znižuje úroda. Pri 60-percentnom podiele obilnín s minerálno-organickým hnojením dosiahli úrodu zrna pšenice ozimnej dokonca až o 75 % vyššiu ako pri monokultúrnom pestovaní.
Pokiaľ musíte osiať obilniny v podiele viac ako optimálnych 40 %, potom prinajmenšom okrem priemyselného hnojiva aplikujte aj maštaľný hnoj. Predovšetkým v rokoch s dlhodobým suchom je takýto postup nevyhnutný.
Pestovateľom, ktorí uprednostňujú bezosinaté odrody, odporúčame vyskúšať špičkové pšenice z dielne šľachtiteľov z Istropol Solary, ako sú IS Dimenzio alebo IS Rubicon. Tým, ktorým sa viac osvedčili osinaté odrody, odporúčame odrody IS Agilis či IS Spirella, ktorých prednosťou je extra skorosť. Extra skoré dozrievanie vieme výborne využiť najmä v kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti, pretože celý proces nalievania zrna prebehne v bezpečnom období, t. j. pred nástupom tropických horúcich dní. Ešte viac o zaujímavých informácií o odrodách pšenice zo šľachtiteľskej stanice Solary sa dočítate v tomto článku Život pšenice zo šľachtiteľskej stanice Solary alebo Slovenské odrody nesklamú.
Tím M. Babulicovej prináša tieto závery:
- Úroda: najvyššiu úrodu zrna pšenice ozimnej dosiahli, keď kombinovali minerálne hnojenie so zaorávaním organického hnojiva Veget (6,24 t.ha-1), pokiaľ predplodinou bol hrach siaty a podiel obilnín 40 %. Potvrdila sa teória, že vyššie dávky dusíkatých priemyselných hnojív a aplikácia organických hnojív zlepšili produkciu biomasy, odber dusíka rastlinou a zvýšili aj pôdnu úrodnosť. Význam kombinácie priemyselného hnojenia s organickým rastie s podielom obilnín v osevnom postupe. Navyše overili, že pšenica ozimná zaradená po hrachu potrebuje o 20 kg dusíka na hektár menej ako po iných predplodinách.
- Objemová hmotnosť: v tomto prípade dosiahli najlepšie výsledky, t. j. 833 g.l-1, pri 60-percentnom podiele obilnín v OP a hnojením iba minerálnymi hnojivami, s hrachom ako predplodinou. No ani v ostatných variantoch neboli výsledky omnoho horšie, objemovka sa pohybovala v rozmedzí 822 – 829 g.l-1. Samozrejme tu pôsobil aj ročník (priebeh počasia). V OP s 80-percentným podielom obilnín už došlo k interakcii hnojenia, ročníka a predplodiny. Pre čo najvyššiu objemovú hmotnosť teda vychádzalo vhodnejšie vynechať hnojenie organikou.
- HTZ: aj pri tomto parametri sa ukázal ako najvhodnejší variant so 60-percentným podielom obilnín v OP a hnojením výhradne minerálnymi hnojivami, pokiaľ predplodinou bol hrach. HTZ dosiahla 44,7 g. Záleží však aj na ročníku, HTZ sucho neprospieva. Pri podiele 80 % obilnín v OP má vplyv ročníka, teda zrážkovo-klimatických podmienok, rozhodujúci význam.
- Podiel vyšších frakcií zrna: na percentuálny podiel vyšších frakcií zrna (2,8 + 2,5 mm) mal najvýznamnejší vplyv spôsob hnojenia, ale aj zastúpenie obilnín v OP a ročník. Lepšie výsledky dosiahli výskumníci vo variante len s umelým hnojením, a to podobne tak v 60 %, ako aj 80 % zastúpení obilnín v OP, v oboch prípadoch s hrachom ako predplodinou.
- Zaburinenosť bola takmer priamoúmerná percentuálnemu zastúpeniu obilnín v OP. Najnižšiu priemernú aktuálnu zaburinenosť (29 %) dosiahli výskumníci v osevnom postupe so 40-percentným podielom obilnín. V 60-percentnom podiele stúpla zaburinenosť na 38 % a najvyššia bola pri 80-percentnom podiele obilnín, až 46 %. Predplodinou bol hrach. Pri monokultúrnom pestovaní pšenice je zaburinenosť takmer dvojnásobná v porovnaní s osevným postupom s 80-percentným podielom obilnín. Dá sa teda povedať, že osevný postup je účinný spôsob na udržanie nízkej zaburinenosti a udržanie druhovej rozmanitosti. Správne zostavený OP by mal prispieť k prirodzenému samočisteniu pôdy a k zníženiu zásob semien burín v pôde.
Budúcnosť…
Uvedené výsledky potvrdzujú význam striedania plodín. A nielen kvôli ekonomickému efektu z lepšej produkcie, ale tiež s ohľadom na environmentálne hľadisko. A to sa čoraz viac dostáva do popredia a zdá sa, že aj Európska únia mu už venuje väčšiu pozornosť. V budúcom rozpočtovom období má v pláne až 40 % všetkých finančných prostriedkov pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka venovať opatreniam na životné prostredie a zmiernenie dopadov zmeny klímy. Mimochodom, jedným z opatrení je aj diverzifikovaný osevný postup.
