Sudánska tráva zasýti aj bioplynku

Cirok je rastlinou tropických a subtropických oblastí, kde je dôležitým zdrojom bielkovín a cukrov pre ľudskú i živočíšnu výživu. Aj u nás sa využíva ako kvalitná krmovina, ale častejšie na energetické účely. Varieta cirok sudánsky, nazývaný aj sudánska tráva, preukázal odolnosť aj v južných oblastiach mierneho podnebného pásma. No zmena klímy zrejme prispeje k jeho ďalšiemu rozšíreniu. Rastlina ciroku má dlhé úzke steblá, dorastá do výšky 200 cm a vďaka množstvu odnoží vytvára veľký objem zelenej nadzemnej hmoty. Oproti kukurici má hneď niekoľko výhod a môže byť preto často lepšou alternatívou na získanie biomasy pre bioplynové stanice.

Cirok sudánsky je možné využiť na výrobu kvalitnej siláže, senáže s vysokým obsahom hemicelulózy, na priame kŕmenie či pastvu dobytka. Z hektára môžete získať až 90 ton vysokoproteínového krmiva pri viacnásobnej kosbe. No výhodný je aj na výrobu bioplynu – bioplynke rýchlo poskytne veľké množstvo zelenej biomasy.

Pestovateľské podmienky

Zrejme kvôli svojmu pôvodu v afrických krajinách má cirok vyššie nároky na teplotu. No na rozdiel od ostatných variet, cirok sudánsky klíči a vzchádza už pri teplote 8 – 10 ºC. Dokonca sa mu darí aj v takých podmienkach, kde kukurica neposkytuje uspokojivé výnosy a znesie aj väčšie teplotné výkyvy. V porovnaní s kukuricou má asi o 1/3 menšie nároky na vlahu a prípadné sucho ho poškodí menej, pretože sa vie prispôsobiť. Jedným z dôvodov môže byť aj fakt, že má dvojnásobné množstvo koreňových vlásočníc na jednotku hlavných koreňov a povrch listov ciroku znižuje vďaka voskovej vrstve odpar.

Vďaka dlhšiemu vegetačnému obdobiu, ktoré trvá 120 až 180 dní, dokáže využiť zrážky aj v druhej polovici leta. Avšak bez závlahy pestujte cirok sudánsky len v oblasti, kde ročný úhrn zrážok dosahuje aspoň 400 – 700 mm. Cirok možno pestovať na rôznych druhoch pôd, no najlepšie sa mu darí na pôde stredne hlinitej, dobre zásobenej živinami a dostatočne hlbokej, pretože jeho mohutný koreňový systém siaha do hĺbky až 150 cm. Navyše, svojimi rosnými korienkami vo vrchnej vrstve ornice dokáže využiť aj malé množstvo zrážok. Vzdušné korene zasa upevňujú rastlinu, ktorá tak ani pri silných vetroch nepolieha. Najvhodnejšia pre pestovanie ciroku je kukuričná a repárska pestovateľská oblasť, ale kvôli otepľovaniu má perspektívy aj severnejšie.

Agrotechnika

Sudánska tráva sa seje neskôr, keď už nehrozia mrazy, teda od polovice mája do polovice júna. Cirok nemá zvláštne nároky na predplodinu, môžete ho vysiať po obilninách, okopaninách alebo strukovinách či miešankách. Vysievajte ho na dobre vyhnojenú a odburinenú pôdu, lebo jeho rast je v počiatočných fázach pomalší ako rast burín.

Predsejbová príprava pôdy spočíva v orbe do hĺbky 18 – 20 cm a následnom bránení pôdy, aby nedochádzalo k prísušku. V prípade sudánskej trávy je výsevok vyšší, 20 – 30 kg.ha-1 (resp. až 40 – 55 kg.ha-1, podľa podmienok), v riadkoch nahusto (15 – 40 cm), aby bol porast čo najviac zapojený. Sejte do hĺbky 1 – 3 cm a dajte si záležať na vhodnej dobe, zvlášť v okrajových oblastiach, aby neskoršie nízke teploty nepoškodili vzchádzajúci porast. Osevné lôžko by malo mať teplotu 10 – 12 ºC a dostatočnú vlhkosť. Na výsev použite sejačku pre obilniny alebo na presný výsev kukurice. Dôležité je po sejbe pôdu povalcovať cambridgeskými valcami a prípadný prísušok po dažďoch mechanicky rozrušovať.

Osivo ciroku sudánskeho má mať klíčivosť aspoň 80 % a čistotu 98 %. Použite osivo triedené a morené proti sneti cirokovej. Vyskúšajte napríklad osivo PIPER Sudan. Táto skorá odroda má vysokú odolnosť voči poliehaniu, silnú klíčiacu schopnosť, rýchly rast a vysokú odnožovaciu schopnosť. Rýchlo sa regeneruje a možno ju kosiť aj 3 – 4-krát za sebou.

Cirok je plodina náročnejšia na výživu, najmä dusík. Podľa aktuálneho obsahu živín v pôde cirok spotrebuje za rok na hektár asi 140 – 160 kg dusíka, 60 – 80 kg P2O5, 120 – 150 kg K2O, 30 – 50 kg vápnika a 15 – 30 kg horčíka. Pritom najväčší odber živín je až ku koncu vegetácie (júl – august) a vo fáze kvitnutia. Keďže spočiatku prijíma cirok živiny pomalšie, odporúčame použiť hnojivá s pomalým a trvalým uvoľňovaním živín. Ak máte možnosť využiť organické hnojivá, dávkujte ich v množstve 25 – 35 t.ha-1.

Keďže cirok v prvých 4 – 5 týždňoch rastie veľmi pomaly, musíme mu pomôcť v boji s burinami. Pokiaľ to výška porastu dovoľuje (do 10 – 12 cm), prekyprujte medziriadky ľahkými bránami. Keď už je porast zapojený, dokáže sám dusiť burinu. Pokiaľ je to však nutné, pri výške porastu 15 cm aplikujte herbicídy s účinnými látkami MCPA. Tradičnými chorobami ciroku sú pleseň ciroková (Sclerospora sorghi) a hrdza ciroková (Puccinia purpurea). Parazituje na ňom niekoľko druhov snetí a húb (napr. sivá škvrnitosť listov). Predísť napadnutiu sa dá použitím moreného osiva. Zo škodcov najčastejšie ohrýzajú mladé rastlinky drôtovce a larvy chrústa. Nebezpečným predátorom je hlavne byľomorka, ktorá sa rýchlo množí. U nás sa môže na ciroku vyskytnúť aj víjačka kukuričná. Použite včas adekvátne ochranné prostriedky.

Zber a použitie v bioplynke

Na pasenie je najlepšie využiť rastliny pri výške 60 cm, na senáž a siláž zberajte pri výške porastu 1 – 1,2 m, na začiatku kvitnutia. V neskoršej fáze rastie podiel lignínu. Pre účely bioplynky zberajte plodinu na jeseň, v dobe plnej zrelosti, keď je pomer sušiny optimálny (28 – 35 %). Použite bežnú rezačku na krmoviny a siláž nechajte v prípade potreby zavädnúť. Priemerná úroda sušiny fytomasy sudánskej trávy môže dosiahnuť 10 – 22 t.ha-1 (podľa odrody). Najvyššie úrody pritom dosahoval hybrid ciroku zrnového a sudánskej trávy, ktorý v neskorších fázach menej drevnatie a poskytuje kvalitnú zelenú hmotu.

Bez ohľadu na výťažok metánu, ktorý u ciroku môže byť o 6 – 16 % nižší (t. j. 220 – 340 Nm3.t-1 suš.) oproti kukurici (t. j. 210 – 390 Nm3.t-1 suš.), je možné z jedného hektára sudánskej trávy získať rovnaké množstvo bioplynu, a to vďaka vyšším výnosom sušiny biomasy. Pre dosiahnutie dobrej úrody však musíme vybrať kvalitnú odrodu a dodržať agrotechnické opatrenia.

Proces fermentácie u ciroku má dlhší nábeh a je pomalší. Dôvodom je vyšší obsah polyfenolov, ktoré spomaľujú činnosť mikroorganizmov. Tie potrebujú čas na adaptáciu na siláž z ciroku, no anaeróbna fermentácia obvykle polyfenolické látky celkom účinne odstráni a biosplyňovanie ich napokon celkom rozloží. Odporúča sa napomôcť tomuto procesu pri nábehu pridaním kukurice alebo GPS obilnín. Výnos metánu u ciroku môže napokon dosiahnuť 2000 – 7500 Nm3.ha-1.

Pre celoročné využitie je potrebné pozberanú biomasu čo najskôr zakonzervovať a dobre uskladniť. Najčastejšie sa konzervuje silážovaním, kedy sa čo najrýchlejšie zníži pH na 3,8 – 4,2. Pokles pH dosiahnete pôsobením kyseliny mliečnej vďaka kvaseniu cukrov mliečnymi baktériami bez prístupu vzduchu. Ten vytlačíte z vrstiev siláže ťažkou technikou. V dobre pripravenej siláži straty na biomase neprekročia 10 %. A nezabudnite, že po anaeróbnej fermentácii rastlinného materiálu vzniká približne rovnaké množstvo digestátu ako bolo množstvo suroviny. Ten je možné aplikovať ako organické hnojivo hadicovým aplikátorom alebo aplikátorom s radličkami.

Prednosti ciroku