Poľnohospodárske podniky na Slovensku sa v súčasných podmienkach orientujú najmä na pestovanie hustosiatych obilnín, kukurice siatej a olejnín. Jednostranne trhovo orientované osevné postupy však so sebou prinášajú viacero negatív, ktoré sú v rozpore s trvalou udržateľnosťou a ekológiou. Pokiaľ na podniku chýba okrem vyrovnaného osevného postupu aj živočíšna výroba, medziplodiny sú nevyhnutnou súčasťou pre udržanie alebo zvyšovanie úrodnosti pôdy.
Sú to plodiny pestované medzi dvoma hlavnými plodinami. Z pohľadu ochrany kvality pôdy je kľúčové využitie medziplodín na zelené hnojenie a zabezpečenie pokryvu v období, kedy by v prípade nevyužitia medziplodín bola pôda nepokrytá a vystavená riziku pôsobenia erózie. Navyše, ak nemáte možnosť aplikovať do pôdy maštaľný hnoj, so založením porastov medziplodín by ste nemali otáľať. Dobrý osevný postup so zaradením medziplodín je základ ekonomickej efektívnosti pestovania trhových plodín. Dôvodom sú pozitíva, ktoré do osevného postupu medziplodiny prinášajú.
Hlavné pozitíva medziplodín:
-
-
- ochraňujú pôdu pred vodnou a veternou eróziou – v porovnaní s pôdou bez vegetácie znižuje už 20 %-né pokrytie pôdy medziplodinami jej eróziu takmer na polovicu,
- zlepšujú fyzikálne vlastnosti a štruktúru pôdy – korene a zvyšky rastlín podporujú činnosť pôdnych mikroorganizmov, čím zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy a zmierňujú negatívne dôsledky zhutňovania ťažkými poľnohospodárskymi strojmi,
- zlepšujú úrodnosť pôdy – najmä zvyšovaním obsahu organickej hmoty v pôde aktivizujú jej mikrobiálny život a priaznivo pôsobia na bilanciu významných živín;
- potláčajú buriny, škodcov a choroby – husté rýchlorastúce porasty potláčajú už vzídené buriny a obmedzujú klíčenie semien burín z pôdnych zásob, ďalej prerušujú infekčný tlak patogénov pri monokultúrnom pestovaní plodín v trhových osevných postupoch, ako prerušovače obilných sledov sú známe svojím fytosanitárnym účinkom na pôdu,
- obmedzujú stratu živín v pôde – aktivizujú biologické a chemické pochody v pôde, imobilizáciou pôdneho dusíka v nadzemnej a podzemnej biomase obmedzujú jeho migráciu a straty, a dusík tak môže byť pri rozklade medziplodiny využitý následnou plodinou,
- poskytujú mnohé mimoprodukčné funkcie – rozširujú spektrum pestovaných plodín, čím zvyšujú diverzifikáciu a ekologickú stabilitu stanovišťa a prispievajú tak k trvalej udržateľnosti.
Medziplodiny a priame platby
Pestovanie medziplodín upravuje aj súčasná legislatíva v oblasti priamych platieb. Uvedené vzniklo ako odpoveď na jednostranne orientované trhové osevné postupy. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 436/2022 Z. z. musia byť zmesi medziplodín na ploche prítomné najmenej desať týždňov od výsevu. Vysiate musia byť do 30. septembra. Prijímateľ priamych platieb nesmie pri medziplodinách používať hnojivá a prípravky na ochranu rastlín. Tento zákaz trvá od osiatia plochy počas celého obdobia prítomnosti medziplodín. Je potrebné vedieť, že medziplodiny slúžia výlučne pre potreby zeleného hnojenia, vyprodukovaná fytomasa plodín pestovaných na tento účel sa nepoužíva na produkciu, resp. kŕmenie hospodárskych zvierat. Ako medziplodiny sa teoreticky môžu využiť všetky plodiny bežne pestované na ornej pôde, s výnimkou inváznych druhov rastlín. Kedy a aké medziplodiny môžete siať?
Rozdelenie medziplodín
Ozimné medziplodiny
Tieto sejte na konci leta po skoršie zberaných plodinách (skoré zemiaky, jačmeň ozimný, kapusta repková pravá). Ozimné medziplodiny dobre potláčajú buriny a pomáhajú eliminovať straty dusíka v jesennom období a pri teplom priebehu zimy. Zapracovanie kapustovitých ozimných medziplodín (napríklad repica olejnatá a kapusta repková pravá) do pôdy je potrebné zrealizovať do začiatku ich kvitnutia, kedy poskytujú najviac zelenej hmoty na úrovni 15 – 25 t/ha. Napríklad raž siatu a jej miešanky s vikou ozimnou je vhodné zasiať v pomere 70:30 s výsevkom 180 kg/ha. Po tejto medziplodine môžete na jar zasiať napríklad kukuricu siatu.
Letné (strniskové) medziplodiny
Patria k najrozšírenejším medziplodinám. Po skoro zberaných hlavných plodinách využívajú letné medziporastové obdobie, no ich úspech pestovania závisí najmä od dostatku vlahy a správneho agrotechnického termínu výsevu. Široké uplatnenie majú aj v pôdoochranných technológiách pri pestovaní repy cukrovej, kukurice siatej a zemiakov. Ako strniskové medziplodiny sa dnes môžu pri vhodných agroekologických podmienkach uplatniť aj rôzne moderné greeningové zmesi, ako napríklad „Zelené trio“, „Dusík+“, „Všestranná“, „Univerzálna“ či „Široká“.
Zmes „Zelené trio“: 60 % pohánka siata, 15 % facélia vratičolistá, 25 % ďatelina purpurová (Foto: D. Ernst, SPU v Nitre)
Skoré letné medziplodiny zasejte už koncom júna, no siať ich je možné do polovice júla. Majú tak k dispozícii vegetačné obdobie dlhé 8 – 15 týždňov. Vhodná je napríklad zmes kukurice siatej a slnečnice ročnej, ktorá sa vysieva v júni s výsevkom 50 – 80 kg/ha kukurice a 15 – 20 kg/ha slnečnice. Vhodné sú aj kombinácie kukurice siatej, lupín, cirokov, hrachu siateho, pelušky, viky siatej, ovsu siateho. V závislosti od dĺžky vegetačného obdobia a priebehu počasia môžu letné medziplodiny poskytnúť až 25 – 35 t/ha zelenej hmoty.
Zmes „Dusík+“: 40 % hrach siaty, 40 % vika siata, 20 % proso siate (Foto: D. Ernst, SPU v Nitre)
Strniskové medziplodiny využijú 6 – 7 týždňov trvajúce vegetačné obdobie, spravidla s deficitom zrážok. Preto sú najvhodnejšie druhy s rýchlym rastom, ako napríklad horčica biela, reďkev siata, repica olejnatá, kapusta sitinová, kapusta repková pravá, facélia vratičolistá, pohánka siata alebo miešanky kukurice siatej s bôbom a hrachom siatym, prípadne kukurica siata a slnečnica ročná. Napríklad po jačmeni siatom odporúčame zasiať zmes horčice bielej a reďkvi siatej v pomere 60:40 s výsevkom 25 – 30 kg/ha. V osevnom postupe s vyšším zastúpením kapusty repkovej pravej by sa však kapustovité medziplodiny nemali využívať. Po letných medziplodinách sa pestujú jarné obilniny alebo iné jarné širokolisté plodiny.
Zmes „Všestranná“: 40 % vika siata, 45 % pohánka siata, 15 % facélia vratičolistá (Foto: D. Ernst, SPU v Nitre)
Podsevové medziplodiny
Používajú sa ako jednoročný podsev na jar do krycej či hlavnej plodiny. Majú význam najmä v oblastiach s dostatkom zrážok alebo so závlahami. Najvhodnejšie sú ďatelinotrávne miešanky či samostatný mätonoh jednoročný. Vhodným podsevom s pozitívnym vplyvom na obilniny je aj zmes ďateliny lúčnej a kostravy lúčnej. V porastoch kukurice siatej majú podsevové medziplodiny mimoriadny význam, pretože pomáhajú eliminovať eróziu a redukovať zaburinenosť. Aj pre kukuricu siatu sú najvhodnejšie trávy a ďatelinoviny, ktoré rýchlo zapájajú porast. Výsevok sa pohybuje na úrovni 4 – 8 kg/ha, podľa fázy rastu kukurice.
Mulčovacie medziplodiny
Sú určené na zelené hnojenie a ich hlavným účelom je prirodzené obnovenie pôdnej úrodnosti. Využívajú sa strniskové a podsevové medziplodiny, z nich najmä strukoviny, ktoré sú schopné viazať vzdušný dusík a tiež vyniesť živiny z väčšej hĺbky pôdy. Čas zaorávky voľte podľa pôdneho druhu, pestovanej medziplodiny i následnej hlavnej plodiny. Na ľahkých pôdach na jar, na ťažších radšej na jeseň, a zväčša pri poklese teplôt pod 10 °C. Osvedčená je napríklad zmes hrachu siateho s tritikale, prípadne s ražou siatou, vysievaná od polovice septembra s výsevkom 50 – 80 kg/ha hrachu a 70 – 100 kg/ha obilniny. Ak je porast pred zaoraním vyšší, treba ho najskôr zhomogenizovať na menšie častice, až potom zapracovať do pôdy.
Slová na záver
Je jasné, že medziplodiny vám svojimi pozitívnymi účinkami môžu pomôcť zefektívniť rastlinnú výrobu, nech už je váš osevný postup akýkoľvek. S ubúdajúcimi zdrojmi organického hnojiva a pribúdajúcou neistotou v súvislosti s klimatickými zmenami by malo byť vegetačné obdobie rastlín využívané na tvorbu biomasy v čo najväčšom rozsahu. Pozitívne účinky medziplodín hlásia štáty s vyspelým poľnohospodárstvom, kde medziplodiny zaberajú bežne 10 – 25 % ornej pôdy. Pri aktuálnej intenzite rastlinnej výroby sú medziplodiny súčasťou rozumného a moderného hospodárenia na pôde.
-
