Je lepšie hnojiť organickými alebo priemyselnými hnojivami?

Čo je lepšie, hnojiť organickými alebo priemyselnými hnojivami? Bude stačiť na dosiahnutie požadovaných úrod len hnojenie organickými hnojivom? Nasledujúce riadky prinášajú zopár postrehov na túto dlhodobo diskutovanú tému.

Nenahraditeľná úloha organických hnojív

Organická hmota je základným stavebným kameňom humusotvorných látok v pôde, ktoré významne vplývajú na tvorbu a stabilitu pôdnych agregátov. Bez dostatočného prísunu organickej hmoty do pôdy nie je pestovanie rastlín udržateľné.

Najväčším zdrojom organickej hmoty je hnoj hospodárskych zvierat, pričom začiatok jeho používania v poľnohospodárskej výrobe patrí k významným prvkom rozvoja moderného poľnohospodárstva. V súčasnosti používanie hnoja naberá na význame. Najmä preto, lebo pôdy pri súčasnom intenzívnom hospodárení strácajú organickú hmotu a ak im chceme navrátiť úrodnosť, dosiahneme to len vrátením tejto hmoty späť do pôdy.

Hlavnou úlohou organických hnojív je však podpora pôdnej mikrobiologickej aktivity a tvorby humusu, čo následne biochemickými procesmi obstaráva prístupné živiny z pôdnej zásoby pre pestované rastliny. Zvyšovaním mikrobiálnej aktivity v pôde prispievame k jej zúrodňovaniu. V pôde je hnoj zásobárňou živín, najmä ak sa správne zapracuje. V praxi sa dlhé roky zastával názor, že hnoj treba zaorať. Výsledky výskumu však hovoria, že hnoj je najvhodnejšie zapracovať do pôdy len plytko tak, aby sa jeho pozitívny účinok prejavil vo vrchnej vrstve pôdy. Rovnaký prístup treba voliť aj v prípade, ak využívame tzv. zelené hnojenie, ktoré dokáže z veľkej časti aplikáciu hnoja a pod. nahradiť.

Kedy a koľko hnojiť

Hnoj sa používa hlavne k plodinám s dlhšou vegetačnou dobou, ktoré sú náročné na živiny a organickú hmotu. Ide najmä o okopaniny (cukrová repa, zemiaky), jednoročné krmoviny, niektoré druhy olejnín, zeleniny (hlúboviny a plodová zelenina) a vytrvalé kultúry (vinohrady a ovocné sady). Pri zvýšenej koncentrácii obilnín v osevnom postupe (nad 50 %) je možné použiť nižšie dávky maštaľného hnoja (okolo 20 t/ha) aj k obilninám, najmä v horších pôdnoklimatických podmienkach. Pri hnojení na ľahších pôdach je odporúčaný cyklus 2 – 3-ročný, na ťažších 3 – 4-ročný. K plodinám vysievaným skoro na jar je nutné hnojiť maštaľným  hnojom na jeseň (cukrová repa). Neskoré hnojenie ochudobňuje pôdu o vlahu a dochádza k dusíkovej depresii, ktorá vedie k stagnácii rastu a vývoja mladých rastlín cukrovej repy. Relatívne najmenšie problémy robí jarná aplikácia maštaľného hnoja k zemiakom na ľahkých pôdach s vysokými zrážkami. Ideálne je zaorávať maštaľný hnoj na jeseň s celou dávkou P a K hnojív. Ľahké pôdy, hlavne v humídnych podmienkach, je vhodnejšie hnojiť na jar, v suchých podmienkach na jeseň.

Dávky hnoja kolíšu od 20 do 50 t/ha. V prípade obilnín sa pohybujú okolo 20 t, u okopanín 30 – 35 t, u jednoročných krmovín a olejnín 25 – 30 t a u zelenín okolo 40 t/ha.

Rýchly liek na nedostatok živín

Aj napriek tomu, že pôda bola dostatočne vyhnojená maštaľným hnojom, môžu rastliny v určitej rastovej fáze vykazovať nedostatok niektorých živín. Ak chceme dosiahnuť vysokú úrodu, v tejto chvíli prichádzajú na rad rýchlo pôsobiace priemyselné hnojivá. V rámci laickej verejnosti sa neoprávnene šíri názor, že priemyselné hnojivá sú „umelé“. V skutočnosti sú vyrobené výlučne z prírodných surovín, napríklad dusík pochádza z tej istej atmosféry, ktorú dýchame a kde sa nachádza vo forme molekuly N2. Jediným zdrojom fosforu na našej planéte sú prírodné suroviny typu apatitov i fosforitov. Draslík taktiež pochádza výhradne z prírodných sedimentov. Vylučovať preto aplikáciu priemyselných hnojív nemá z dôvodu ekologizácie reálne opodstatnenie. Dôležité je tiež upozorniť, že na rozdiel od organických hnojív sú tie priemyselné „čisté“ a chemicky presne definované zlúčeniny, ktoré okrem živín neobsahujú žiadne nežiaduce látky. Naproti tomu organické hnojivá povolené aj v ekologickom systéme sa vyznačujú vysokou variabilitou látkového zloženia, stupňa zrenia, ale aj prítomnosti rôznych nežiaducich látok. Komposty vyrobené z rôznych odpadov môžu byť kontaminované viacerými toxickými komponentmi. Vyskytujú sa v nich rezíduá antibiotík, pesticídov, ale aj patogénnych mikroorganizmov. Treba preto upozorniť, že využívanie rôznych výluhov z kvasných procesov alebo riedených živočíšnych hnojív na prihnojovanie na list predstavuje pre následného konzumenta takejto produkcie nemalé riziko. Delenie pestovateľských technológií na ekologické, organické, biologické a konvenčné iba podľa aplikácie priemyselných hnojív preto nemá logické opodstatnenie.

V pestovateľskej praxi je možné vidieť, že aj napriek aplikácii organických hnojív vykazujú rastliny určitý nedostatok niektorých živín. Dobrým príkladom je černenie špičiek na paradajkách spôsobené nedostatkom vápnika. Najrýchlejšou medicínou je pohnojenie rastlín rýchlo prijateľným, „chemicky čistým“ vápenatým hnojivom. Potrebu dusíka, ktorý nie je dostupný z pôdnej zásoby, môžeme sledovať pri niektorých plodinách už veľmi skoro na jar (typické najmä u ozimných plodín, ako napr. cesnak). V takomto prípade je dodanie kľúčovej živiny v dostatočnom množstve možné len prostredníctvom „umelých“ hnojív.

Najvhodnejšia je kombinácia

Ako z vyššie uvedených informácií vyplýva, optimálnym riešením pre dosahovanie úrod, ktoré vám bude sused závidieť, je kombinácia hnojenia organickými a priemyselnými hnojivami, avšak pri rešpektovaní princípov a zásad ich dávkovania. Správne vyživené rastliny taktiež lepšie odolávajú hubových chorobám a škodcom. Avšak pozor, prehnojenie môže rastlinám výrazne uškodiť. Výsledky výskumných prác, ktoré sledovali vplyv aplikácie jednotlivých druhov hnojív na konečnú úrodu plodín, hovoria jasnou rečou. Pokiaľ bola plodina hnojená len maštaľným hnojom, predstavovalo navýšenie úrody oproti nehnojenej kontrole 50 %, ak sa však k hnoju pridalo aj hnojenie NPK hnojivom, nárast úrody oproti kontrole predstavoval viac než 80 %.

Kombinovanie organických a priemyselných hnojív tak bezpochyby predstavuje veľmi efektívny nástroj, ako zvýšiť úrody a kvalitu produkcie. Racionálnym hnojením taktiež prispievame k zlepšeniu kvalitatívnych parametrov pôd a ich úrodnosti.

Nemáte hnoj? Nevadí

Organickú hmotu môžete do pôdy dodať aj prostredníctvom medziplodín. Tie sa začínajú uplatňovať nielen v poľnohospodárskej veľkovýrobe, ale aj v záhradkách. Porast medziplodiny dokáže na seba naviazať množstvo živín, ktoré sa neskôr rozkladajú a sú prístupné pre následné plodiny.

V poľnohospodárskej praxi sa medziplodiny využívajú ako pútače prebytočných živín v pôde, ktoré najmä vo forme dusíka ostávajú po intenzívne hnojených plodinách, napríklad po kukurici. Využívanie medziplodín prináša aj jeden efekt, ktorý neponúka žiadne hnojivo. Je ním prekoreňovanie, ktoré okrem toho, že vytvára priaznivú štruktúru pôdy, poskytuje aj útočisko pre celý rad užitočných mikroorganizmov. Aktivita života a intenzita biochemických procesov v pôde preto priamo súvisí s množstvom aktívnych koreňov v nej.